Inštrumentálny metal s violončelom. Ale nie doom uspávanka, ale normálna rež. To sme tu asi ešte nemali. Na úvod treba hlavne zdôrazniť, že ide o inštrumentálnu záležitosť a to by samo o sebe nebol problém, avšak tu narážame na skutočnosť, že tie skladby sú príliš dlhé a buďto čoskoro, či možno aj hneď sa v nich začnete strácať. Možno naživo by to malo drajv a ťah na bránu, ale pri počúvaní doma v pokoji to znie tak trocha nudne. Nemožno im uprieť hudobné schopnosti, to určite nie, ale jednoducho nepočujem nápadité skladby, ale skôr inštrumentálne exhibície jednotlivých členov. Ani tie časté zmeny tempa, nálad a zvukomalieb mi nepridávali na nadšení. A to violončelo je zrejme myslené ako akési obohatenie, ale mne tam skoro vôbec nepasuje, ba až píli uši. Metalová progresívna jam seassion bez výrazných momentov, ale so zdatným inštrumentálnymi schopnosťami jednotlivých členov. Ale dobre, fanúšikovia DREAM THEATER asi budú jasať.
ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 2,5/5
