Už v roku 1987 započali ROTTING CHRIST svoju púť s túžbou tvoriť hudbu, ktorú milujú, byť súčasťou scény, ktorá ich fascinovala a obetovali tomu všetko. Teda minimálne líder, skladateľ, gitarista a spevák (a od určitej doby aj textár) Sakis Tolis a vo veľkej miere aj jeho brat Themis (bicie). V čase, keď bola kapela ešte v plienkach, im táto túžba (v kombinácii s gréckym prístupom k veci) spôsobila nemálo problémov. Fakt, že podpísali viacero nevýhodných zmlúv, ktoré kapelu dostali takmer na mizinu (ako neskôr priznali, bez toho, aby si ich čo i len raz prečítali) a zároveň sa dokázali stále posúvať krok za krokom k vyšším métam a dobývať nové a nové územia, svedčí o buldočej Sakisovej vôli. Počas rokov sa stali najaktívnejšie koncertujúcou black metalovou kapelou vôbec. Bola to ich jediná možnosť, ako zarobiť nejaké peniaze, čo bolo vyčerpávajúce a frustrujúce. Pochopiteľne, toto tempo málokto vydrží a kapela prešla viacerými personálnymi zmenami. V roku 2007 pri prechode pod krídla vydavateľstva Season Of Mist (a prečítaní si zmluvy po prvýkrát v kariére) a vydaní albumu „Theogonia” sa veci začali obracať k lepšiemu aj po ekonomickej stránke.
V týchto dňoch vychádza už trinásty album s názvom „The Heretics”. Úprimne, bol som prekvapený, že kapela prichádza s novým albumom už tak skoro, hoci sú to tri roky od vydania predošlého albumu „Rituals“. Kapela mala opäť raz náročné koncertné aktivity a ako roky plynú, ani Sakis už nie je najmladší a tak som očakával, že bude potrebovať väčší priestor na regeneráciu. O to viac som bol šokovaný, aký výborný album dokázal dať dohromady! Nechcel som to takto rovno nahodiť, ale nenašiel som iné slovo, ako tento album popísať. Hudobne sa album nesie v dark metalových vodách (nemôžem ho označiť za black metal), prevažne v strednom a pomalšom tempe. Podobne tomu bolo aj pri predošlom albume „Rituals“, avšak „The Heretics“ je výrazne melodickejší, postavený na gitarových riffoch, silných melódiách a celkovo nie je až taký temný („Rituals“ bol podľa môjho názoru najtemnejší album kapely vôbec). Dalo by sa povedať, že do nových skladieb Sakis namiešal tie najlepšie ingrediencie z posledných štyroch albumov a dokázal pridať aj viaceré nové prvky. Výraznou novinkou je rôznorodosť jeho vokálneho prejavu. Škrekľavý vokál častejšie skĺza aj do melodickejších polôh a v niektorých pasážach je možné v pozadí počuť aj jeho čistý spev. To isté platí aj o jeho recitačných pasážach, hoci na niektoré si pozval aj hostí (Stratis Steel v „The Raven”, Ashmedi vo „Voice Of The Universe“ či Dayal Patterson vo „Fire God and Fear”). Očakávanou samozrejmosťou sú aj zborové spevy, avšak na „The Heretics“ majú výrazné zastúpenie a tvoria významnú časť spevových liniek. Nejde však o štandardné symfonicko-operné poňatie zborových mnohočlenných súznení s plným rozsahom. Hovoríme tu o zboroch vytvorených niekoľkými hlasmi, ktoré vo väčšine skladieb vytvárajú (alebo podporujú) okultnú atmosféru hudobného podkladu. Vo veľkej miere sú na novom albume zastúpené aj klávesové nástroje alebo skôr sample, ktoré umocňujú akýsi apokalyptický pocit, ktorý cítiť z celej nahrávky.
Tematicky je „The Heretics“ istým spôsobom koncepčný album. Jednotlivé skladby sa opierajú o rôznych kacírov či rúhačov z radov básnikov a filozofov z rôznych období a oblastí, ktorých takto označovala cirkev, kvôli ich inému zmýšľaniu a postoju k životu. Sú tu skladby inšpirované napríklad Voltairom, Shakespearom, Edagrom Allanom Poeom a podobne. Veľmi ťažko sa mi vypichujú jednotlivé skladby, musel by som ich spomenúť asi všetky. Tak aspoň… Úvodná „In The Name Of God” vás do albumu skvele navedie a oboznámi vás s tým, čo vás čaká. Najväčšou hymnou a zaručenou koncertnou záležitosťou je pieseň „Vetry Zlye“, v ktorej hosťuje speváčka Irina Zybina z kapely GRAI. Je to silná a melodická skladba. Veľmi temnou skladbou je „Hallowed Be Thy Name“, ktorá sa nesie v pomalom tempe s dôrazom na melodiku, okultnú atmosféru a silu zdelenia. V tejto skladbe fantasticky zafungovala kombinácia zborových spevov s recitálom. Vo „Fire God And Fear“ Sakis priznal trochu koreň a vplyv BATHORY, ktorých už od dávna udáva ako jednu z kapiel, ktoré ho v hudobnom smerovaní ovplyvnili. Jedinou black metalovou vecou je „I Believe“ (anglický preklad názvu), ktorá pozostáva z jedného riffu, opakujúceho sa počas celej dĺžky skladby, podporeného klávesovou smrtiacou smršťou a recitálom v gréčtine so zvláštnymi melodickými spevmi na pozadí. Spomeniem ešte „Voice Of The Universe“ (anglický preklad názvu), kde za mikrofónom hosťuje už spomínaný výborný Ashmedi z MELECHESH. Jeho recitácia v arabčine je famózna. Skladba je inak v pochodovom tempe, pochmúrnej atmosfére, so silným refrénom.
Je skvelé vedieť, že kapela aj po tridsiatich rokoch na scéne, nie je len svojím vlastným revivalom, ale napreduje každým albumom. Každý album prinesie niečo nové, niečo iné ako ten predošlý. Je naozaj obdivuhodné, akým spôsobom dokáže Sakis Tolis kormidlovať celú túto mašinu a popri tom prichádzať so stále novými nápadmi či už po skladateľskej alebo produkčnej stránke. „The Heretics“ je brilantné dielo!
Hodnotenie: 5 / 5
