Rozhovory

CREMATORY: Žijeme v dobe, ktorej vládnu fastfoodové generácie.

Crematory, 2020, foto: Stefan Heilemann – Heilemania

Rozhovor vznikol pre magazín Rock Hard č. 56 (17.1.2020).
Nemeckých priekopníkov gothic metalu CREMATORY netreba, najmä staršej generácii čitateľov, nijak špeciálne predstavovať. Pre tých mladších zhrniem, že kapela je na scéne od roku 1991 a v deväťdesiatych rokoch minulého storočia patrila medzi influencerov a trendsetterov (úsmev) scény. Postupom času do svojej hudby pripojili industriálne a iné elektronické prvky typické pre nemeckú gotickú scénu. Tento rok vydávajú CREMATORY už svoj pätnásty album, ktorý nesie názov „Unbroken“. Kapelu veru len tak niečo nezlomí a aj napriek zmenám v hudobnom priemysle, ktoré vyhnali mnoho kapiel zo scény späť do roboty, CREMATORY tu stále sú a podľa toho, ako znie „Unbroken“, sú pekne vo forme. Bol som celkom rád, že mi pridelili na rozhovor práve nového člena kapely, gitaristu a speváka (čistý melodický spev) Connieho Andreszku, pretože si to doslova užíval a nebola to preňho len ďalšia povinná jazda.

Ahoj Connie. Na začiatok by som sa chcel opýtať ako si sa vlastne dostal do CREMATORY. Aké to je, byť zrazu členom legendárnej kapely, ktorá je na scéne tridsať rokov?
Bol to taký zvláštny príbeh. Môžem ti o tom povedať. Sedel som u seba v štúdiu a rozmýšľal som, čo budem robiť ďalej, pretože som akurát odišiel z kapely STORMWARRIOR, kde som hral ako najatý basgitarista. Keď som odchádzal, tak mi gitarista hovoril: „Počuj, jeden chlapík, Markus Jüllich, hľadá gitaristu a speváka do svojej kapely. Môžem mu dať na teba kontakt?” A povedal som mu, že jasné. Potom sa mi Markus ozval a dohodli sme sa, že sa zúčastním konkurzu. Take mi poslal nějaké demá, do kterých Som mil dorobiť guitar a spevy. Poslal som mu to a bolo mi povedané, že mám čakať, že sa mi ozvú. Ale trvalo to snáď tri mesiace. Take bolo tam viacero ľudí, ale keď som si potom bol s chalanmi zahrať tie skladieb naživo, všetci boli nadšení, takže som to miesto dostal. No a pre mňa to bola a je obrovská česť. Ako si spomenul, je to legendárna kapela, ktorá je na scéne tridsať rokov a ja teraz s nim hrám a spievam ich skladby a takisto pracujem na nových. Je to úžasný pocit.

Aká je tvoja prvá spomienka v súvislosti s CREMATORY? Ktorý album si od nich počul ako prvý?
Keď som bol mladší a chodili sme do klubov, CREMATORY boli vždy v playlistoch dídžejov, takže kapelu som samozrejme poznal. Dokázal som ju rozoznať, ale musím sa priznať, že to v tom čase nebola kapela, ktorej by som bol nejaký veľký fanúšik. Sledoval som v tej dobe kapely z iného súdka. Take mojo prvá skúsenosť s kapelou bola skladba „Tears Of Time”, ktorá hrala svojho času snáď po celom Nemecku. Moja druhá spomienka je, že v lokalite, v ktorej som žil, mal môj kamarát, s ktorým som predtým hrával, gothic metalovú kapelu a vždy hovorieval, že znejú ako CREMATORY (smiech). Boli to ich hrdinovia a skutočne robili takú doomovú, pomalú a temnú hudbu. A celkom sa mi to pozdávalo. No a teraz, o dvadsať rokov neskôr, sa musím smiať, pretože dnes spievam v kapele, ktorú som v čase ich veľkej slávy ja skôr míňal a on ich považoval za svojich hrdinov. Takže také boli moje prvé dotyky s kapelou.

Do akej miery ťa nechali pracovať na nových skladbách na albume „Unbroken”?
Ako som už spomínal, vlastním nahrávacie štúdio, takže mám tu kopu vlastných ponahrávaných skladieb, na ktorých som pred časom pracoval, ale nikdy som ich nezverejnil. Takže som oprášil nejaké veci, trochu vylepšil a poslal som demá Markusovi. Bol z toho úplne nadšený a hneď sa ma spýtal, či by som nechcel zložiť nejaké veci aj pre CREMATORY. Povedal som mu, že samozrejme. Ak budú moje veci dostatočne dobré pre kapelu, budem šťastný. Nikdy som predtým nepísal skladby v gothic metalovom štýle, robil som skôr thrashové alebo speed metalové veci, prípadne skladby v duchu EVERGREY alebo NEVERMORE, to sú moje korene. Ale ostatným sa moje veci páčili, takže sme použili niektoré moje skladby. Taktiež som pracoval na všetkých svojich melodických vokálnych linkách, takže bol som spokojný so svojou účasťou pri tvorbe albumu. A veľmi sa mi páči.

Rozmýšľal si nad tým, ako tvoje skladby príjmu fanúšikovia CREMATORY?
Dúfam, že sa im budú páčiť. Samozrejme, úplne najdôležitejšie boli pre mňa názory Markusa a celej kapely. Ale CREMATORY sú kapela, ktorá sa snaží počas celej svojej existencie zložiť zakaždým odlišný album od toho predošlého. Vždy sa držali hesla: Prečo neskúsiť niečo nové? Už vďaka mojim vokálom to bude iné, pretože spievam a tvorím inak ako to robili Matthias a Tosse. Ostatní z kapely vravia, že som niekde medzi nimi (smiech). Ale tridsaťročná kapela má veľmi veľa fanúšikov. Má veľa starých fanúšikov, fanúšikov strednej éry a nových fanúšikov. Je veľmi ťažké uspokojiť všetky tieto tábory. Čo sa týka albumu „Unbroken”, myslím, že je to taký prehľad toho, čo kapela robila za posledných pätnásť rokov s nejakými novými prvkami a samozrejme s iným melodickým spevom. Dúfam, že sa tieto skladby budú väčšine našich fanúšikov páčiť a dúfam, že tých, ktorých nechá vlažných, bude čo najmenej. Ale myslím, že nový album je celkom rôznorodý a mám pocit, že by si tam mohli nájsť svoje obľúbené skladby všetci naši fanúšikovia. Uvidíme, čo sa stane. Osobne som veľmi nervózny a neviem sa dočkať reakcií od fanúšikov, najmä na moje vokály.

Myslím, že môžeš byť pokojný. Album znie skvele.
Och, som rád, že sa ti páči, ďakujem.

Keďže si na skladbách pracoval vo vlastnom štúdiu, bola to pre teba rutina? Alebo si skúšal aj nejaké nové veci, keďže, ako si spomenul, tento štýl nebol doteraz tvojou šálkou kávy?
Vždy je to iné, keď pracuješ s inými ľuďmi. Som ale multiinštrumentalista a produkoval som už rôzne veci, takže nebol pre mňa problém vytvoriť dobre znejúce demá. Veľmi úzko som spolupracoval s Markusom, takže som rýchlo pochopil, ako kapela rozmýšľa a funguje pri tvorbe skladieb. Mojou úlohou boli najmä gitary, gitarový zvuk a basgitara a basový zvuk. A samozrejme moje vokály. Pracovali sme celkovo v troch… nie, v štyroch štúdiách. Každá časť sa robila inde. Najzvláštnejšie na nahrávaní tohto albumu bol fakt, že sme na ňom pracovali spoločne bez toho, aby sme sa videli (smiech). Dnes je to ale asi normálne, proste sme si len presúvali dáta cez internet z jedného štúdia do druhého a každý pracoval tam, kde mu to najviac vyhovovalo.

Nový album obsahuje až pätnásť skladieb, čo je pomerne slušná potencia. Použili ste doslova všetko, čo ste vymysleli? Alebo ste použili aj nejaké staršie veci, ktoré boli v minulosti rozpracované?
Z mojej strany ide určite o úplne nové skladby. Čo sa týka skladieb od ostatných, tak to ti teraz neviem povedať. Pre mňa bol vstup do tejto kapely skokom do studenej vody. Hneď ako som bol potvrdený, tak som sa musel rýchlo naučiť skladby, ktoré kapela hrávala na koncertoch minulý rok. Taktiež som musel hneď začať pracovať na nových skladbách, ktoré mi posunul Markus. Dal mi základy skladieb a musel som do nich začať vytvárať gitarové linky a vokály. Či to boli nejaké jeho staršie veci alebo nové, fakt neviem povedať.

Prvým singlom sa stala skladba „Downfall“, ku ktorej ste spravili aj lyric video. Prečo práve táto skladba?
Myslím, že „Downfall“ je skvelou ochutnávkou, pretože obsahuje všetky ingrediencie, z ktorých je vyskladaný celý album. Okrem teda mojich vokálov (smiech), trochu v pozadí refrénu. Ale myslím, že to je hitovka. Bola to Markusova voľba a dohodli sa tak aj s vydavateľstvom. Vyšiel už aj druhý singel k titulnej skladbe „Unbroken“, ku ktorej sme natáčali aj videoklip. Tých zverejnených vecí bude postupne pribúdať až do 6. marca, kedy album vyjde. Ale niekedy o všetkých novinkách ani neviem, lebo žijem tristo kilometrov od časti Nemecka, v ktorej žijú ostatní členovia kapely, takže nie som vždy úplne po ruke. Ale tieto veci týkajúce sa promotion a vydávania má na starosti Markus a vydavateľstvo, majú s tým najviac skúseností.

Si síce novým členom kapely, ale nie si žiadny nováčika na hudobnej scéne. Ako sa dívaš na veci spojené so streamovaním hudby? Do akej miery je to zaujímavé pre stredne veľké kapely? Myslím, že výsledok je pre ne rovnaký, ako keď sa hudba sťahovala nelegálne.
Toto je veľká vec a mohol by som ti o tom hovoriť tri hodiny. Myslím si, že pre malé kapely na propagáciu svojich skladieb je to super vec. Môžu kedykoľvek nahrať nové skladby a okamžite ich dať na Spotify, iTunes, Amazon a všade možne a pokiaľ ich cieľom nie je živiť sa hudbou, je to skvelé. Ale pre väčšie kapely je to úder do tváre, pretože tie kapely nezarobia nič. Tí, ktori na tom zarobia veľa peňazí, sú práve spoločnosti ako Spotify, ktoré ten streaming prevádzkujú. Ale taká je doba. Ľudia to majú radi. Žijeme vo svete, ktorému vládnu fastfoodové generácie. To znamená, že každý chce zaplatiť len nejaký mesačný poplatok a vrátane toho chce zjesť všetko, čo vládze. Do isté je to aj napríklad s mobilnými telefónmi. Môžeš volať, Skypovať, hodiny prechádzať sociálne siete, počúvať hudbu a operátor ti dá 500 GB. To je naozaj zbytočné, pretože ich nemáš šancu využiť a nikto to nepotrebuje. Tak isto reštaurácie, kde za sedem eúr môžeš jesť až do prasknutia všetko, čo vidíš. Je to mentalita dnešnej doby, mentalita „dostať všetko“. Samozrejme pre hudobný priemysel je to ťažké a je to teraz zlomové obdobie. Pretože kapely nezarobia na svojich nahrávkach, aby mohli pracovať a kvalitne nahrať svoje ďalšie albumy, prípadne investovať do svojej živej prezentácie. Ľudia už nekupujú CDčká, takže je to len o investícii.

Takže nepredpokladám, že CREMATORY vám dokáže zaplatiť účty. Žijete teda z iných príjmov?
Áno, každý z nás má iný príjem. Ja pracujem ako producent a zvukový inžinier v mojom štúdiu. Rolf robí presne to isté, čo ja, taktiež Jason, ale on robí aj zvukára na koncertoch. Felix je kuchár a Markus sa zaoberá poistením. Každý z nás má teda zamestnanie.

To musí byť teda náročné naplánovať nejaké turné…
Áno, nie je to ľahké. Musíme počítať, koľko dní budeme preč, koľko z tých dní je pracovných. Nie je to ľahké, najmä pre Felixa. Musí sa zmestiť do počtu dní, na ktoré má nárok na dovolenku. Myslím, že je to nejak tridsať dní alebo tak. Takže pre nás je najlepšie urobiť turné v čase, keď je pokope najviac voľných pracovných dní. Je to náročné. Každý máme nejaké priority a každý v prvom rade musí zarobiť peniaze, aby mal z čoho žiť. A dnes, pokiaľ sa tvoja kapela nevolá METALLICA, IRON MAIDEN alebo SLAYER, je naozaj ťažké žiť z hudby. Aj mnoho kapiel, ktoré pred dvadsiatimi rokmi žili z hudby, majú dnes problém z toho vyžiť a musia zarábať aj iným spôsobom. A aj keď sa im podarilo urobiť nejaké skvelé nové veci, všetko to stojí strašné peniaze. Takže všetky kapely sa snažia jazdiť na turné, aby zarobili peniaze. Ale povedzme si ako to je: ani ľudia si nemôžu dovoliť ísť každý týždeň na tri alebo štyri koncerty. To proste nikto nezaplatí, pretože ceny lístkov doslova explodovali práve kvôli tomu, že sa prestali predávať nosiče.

Na základe toho, čo si vravel, chápem, že vaše najbližšie turné sa sústredí len na Nemecko a budete hrať v podstate také víkendové výjazdy. Je šanca, že sa teda dostanete aj niekam ďalej, napríklad do strednej alebo východnej Európy?
Plánujeme dvojtýždňové turné na jeseň, ktoré by malo zahŕňať aj tieto krajiny. Nemáme zatiaľ všetko potvrdené, ale viem, že sa to teraz rieši. Budeme hrať aj v okolitých krajinách blízko Nemecka. Samozrejme budeme hrať aj na nejakých letných festivaloch a mám pocit, že tam je aj jedna akcia v Českej republike.

Aký máš vzťah k životu na turné? Máš to rád alebo je to pre teba nutnosť?
Mám to rád. Fungoval som tak niekoľko rokov. Hral som sedem alebo osem rokov na basgitare v kapele MYSTIC PROPHECY a jazdili sme veľmi často. Užil som si toho naozaj dosť a mám to rád.

Na záver mi prezraď, aký je tvoj vzťah k vinylom? Si fanúšikom ich návratu na scénu?
Musím sa priznať, že som závislý od vinylov. Myslím, že každý starší chlap má rád vinyly. Samozrejme, nedajú sa na tom zarobiť peniaze, ale je to určitý odkaz proti tomu systému, o ktorom sme sa bavili pri téme streamovacích služieb a digitálnej hudby. Ruku na srdce, nebolo nič lepšie, než ísť do obchodu, kúpiť si platňu za dvadsať alebo tridsať mariek, prísť domov, položiť ju na gramofón a kochať sa úžasným veľkým ručne namaľovaným obalom. Ja to milujem. Mám rád najmä gatefold verzie s premakaným obalom, mám rád aj ten zvuk, ktorý je trochu surovší. myslím, že je to super pre fanúšikov a aj hudobníkov, že sa tento formát vrátil na scénu. Mám veľmi veľa priateľov, ktorí sa teraz vracajú k vinylom. Taktiež Felix je vinylový závislák. Myslím, že má štyri alebo päť tisíc vinylov, to je úplný blázon (smiech). Bol som uňho a nechápal som z toho (smiech).

Tak to je naozaj brutálna zbierka. Pamätáš si ešte na prvý vinyl, ktorý si si kúpil?
Áno, bol to POSSESSED, album „Seven Churches“!

Tags

Related Articles

Back to top button
Close