Francúzi bývajú v obore avantgardy a (tej) divnej muziky celkom zbehlí. Podivnosti a úlety v rámci hudby mimo metal mám celkom rád, ale aj bipolárny medveď ako ja má určité hranice. Keď sa v muzike prestávam orientovať a začínam mať pocit, že sa už jedná o tzv. experiment pre experiment, cítim sa neistý a zmätený. Hneď prvý track „Salut C,a Va“ vám potrhá nervy chiptunovo- rytmickým halucinovaním so saxofónom, z ktorého dostanete tak akurát tik do ľavého oka. Dvojka „ Ici Hélas“ je už ale jazzová kaviareň s trúbkou, ságom a flautičkou. Sedíte pri bare s whisky v ruke a so slzou v oku sledujete kapelu strácajúcu sa v hustom cigarovom dyme. Tretia „L´lvresse Des Profundeurs“ má úvod a-la pochod hračiek s akordeónom, ktorý sa cez vášnivé tango pre paraplegikov prenesie do soundtracku nejakej nelogickej kriminálky. Štvrtá skladba navodzuje atmosféru zrýchlených záberov na nočné mesto a konga-bonga udávajú skôr čilloutovú rytmiku. Zaspať však nezaspíte. Piaty kúsok s menom „Ta Mére Ta Regarde“ je znovu jazz mixnutý avantgardou a projektor premieta zábery z výrobnej linky na kuchynské roboty. Každý z desiatich trackov je akoby z inej dediny alebo skôr inej planéty. Muzikanti svoje nástroje ovládajú bravúrne, bubeník je rytmický čarodej, akordeón a ságo vyludzujú niekedy až neuveriteľné noty, strieda sa tu basgitara s kontrabasom či flauta s divnými analógovými zvukmi. Elektrickú gitaru a hlasy však nezačujete. Potešiť by to snáď mohlo fanúšika nejakých free-jazzových uleteností, no mne pri počúvaní „C,A“ z môjho mozgo-strojčeka iba vyskakujú perká a ozubené kolieska a kotúľajú sa po byte do temných kútov za skriňou a pod gaučom. Trhá mi v oku, tabletky žeriem ako lentilky a myslím, že v kúpeľni pod vaňou mi tiká bomba. Dávajte si poozoorrrr.
DUŠAN KMEŤ, hodnotenie: 3/5
