ELECTRIC LITANY – Under A Common Sky

„Pod spoločnou oblohou“ je názov tretieho albumu anglických „stratosferikov,“ ktorí sú súčasťou alternatívnej hudobnej scény už od roku 2007. Pri počúvaní hudby, ktorá nastúpi po doznení snovej piano-introdukcie „Azure“, nadobúdam dojem, že producent Alan Parson (podieľal sa na ich albume z 2014 „Enduring Days…“) neklamal. Nazval ich totiž novými RADIOHEAD. Na „Under …“ je odkazov na britských, éterických post-rockerov viac než dosť, no o plagiátorstve by som nehovoril. Kapela má tak nejako len podobné hudobné cítenie a vyhovuje jej tvoriť piesne, pri počúvaní ktorých budete mať pocit, že sa nachádzate v prvej fáze NREM (t. j. keď myseľ prechádza z bdelého stavu do fázy ľahkého spánku). Ďalšou inšpiratívnou vlnou, ktorú ELECTRIC LITANY priznávajú, je vraj nočná tvár islandskej prírody a (nielen) ja vnímam aj podobné sonické vibrácie, aké znejú z albumov islandských čarodejov SIGUR RÓS. Súmračnejšie krajiny, ktoré sa vám budú premietať pri posluchu prvých dvoch trackov „CFU“ a „Sealight“, sa postupne menia na široké polia pod jasnou nočnou oblohou a astrálne telo sa bude chcieť dotknúť hviezd. Humanitárne myšlienky (ktoré prenikli aj do ich predošlej tvorby) zarezonujú v dystopickej klipovke „Under A Common Sky (Refugee)“. Z tej vám do uší preniknú aj muzikálne odkazy na PLACEBO a COCTEAU TWINS (a niekto by tam snáď mohol začuť aj MOGWAI alebo PINK FLOYD). Toto sú však už len detaily. Hudba je univerzálne médium a ak máte chuť na neagresívnu zmes zasneného post-rocku, popu a semi-ambientnej elektroniky v melancholickom opare, skúste ELECTRIC LITANY. Na podvečer, pri pohári vína – ideálna spoločnosť.

DUŠAN KMEŤ, hodnotenie: 4/5