Aj keď nie som veľkým prívržencom čisto inštrumentálnej hudby, pri NEÁNDER som spozornel. Okrem chýbajúcich vokálnych liniek tu je zasa toho dosť iného, čiže pestrosť je zaručená. Pokojne by som nahrávku nazval aj post-metalom alebo progresívnym metalom. Skladby sú nesmierne pestré, muzikantov to pri nahrávaní očividne bavilo a výsledok je príjemných štyridsať minút. Hlavne si v momente všimnete, akú dokážu vytvoriť kozmickú atmosféru. Ukážkovo a bezkonkurenčne albumu vládne tretia, titulná skladba „Eremit“, ktorá sa nesmierne vydarila. Keďže ide v krátkom čase už o druhý zápis do diskografie, snáď sa nápady do budúcna nevyčerpajú. No a nakoniec musím spomenúť úchvatný, melancholický obal, ale tie majú myslím také všetky. Tento sa však vydaril. I keď podľa mňa sa graficky asi najviac vybláznili na deme „Møder“. Lahôdka.
PIŠTÍK, hodnotenie: 3,5/5
