Severania idú ďalej. S prehľadom vydávajú svoj ôsmy album. Som rád, že to ani po výmene štyroch spevákov nevzdali. Guru kapely Tommi Holappa to s neuveriteľným odhodlaním ťahá ďalej, a tak sa zdá, že fanúšikovia stoner rocku o svoju hviezdu len tak neprídu. Už po druhýkrát sa v kapele predviedol spevák Arvid Hällagård a aj vďaka nemu je hudba GREENLEAF čoraz kompaktnejšia, precítenejšia a akosi dospelejšia. Síce má tak trochu podobný hlas ako jeho menovec pred ním a nie je tak divoký a živočíšny, ale vývoj ide ďalej a jeho jemnejší hlas do novej tváre kapely zapadol ako puzzle. J. Zmena začala už pri pohľade na obal. Škoda, že už to nie je nádherná prírodná maľba, ale ja dúfam, že sa k tomu vrátia. Prvé tóny prvej „Tides“ vás prinútia spozornieť. Aha, tak toto už asi bude trochu iné a inak. Tempo sa ustálilo a tak trochu rýchlosti nájdeme len v „Good God I Better Run Away“ a „Love Undone“. Je to škoda, ale na druhú stranu vyniknú atmosférické „Bury Me My Son“ a „March On Higher Grounds“. Tu zreteľne počuť, že kapele už dnes viac ako o tvrdosť ide o riffy, ktoré vám v hlave po ich počutí začnú maľovať fantastické obrazce. Len tak ďalej. Vrchol albumu prichádza ku koncu, keď vás zo stoličky vyhodí prvý gitarový motív „On Wings Of Gold“. Tu je nahromadená celá energia, ktorá začala žiariť pri prvej skladbe a každou len silnela. Nádherný stoner rockový epos. Všetko ale skončí v záverečnej „What Have We Become“ Tam sa energia premení na smutnú rieku, pri ktorej sa duša zachveje a človek slzu vyroní. Neskutočné. Tento album bol zo začiatku boj, ale všetko sa dobre skončilo a v mojich ušiach a srdci zavládol mier.
MAREK DEVILMAN HABDÁK, hodnotenie: 4,7/5
