Keď myslíme na frázu Bonded By Blood, myslíme na dve veci: na bratstvo myslené prečkať skúšky vojny, bolesti a času… a na všemohúci EXODUS. S putom vytvoreným v mladosti, skupinu založil v roku 1979 gitarista METALLICA Kirk Hammet spolu s Tomom Huntingom a spol., a o niekoľko desaťročí starého priateľstva sa nesporní majstri thrash metalu vracajú so svojím jedenástym štúdiovým albumom „Persona Non Grata“, ktorý vychádza 19. 11. 2021 pod krídlami Nuclear Blast. Nno, jedenásty, tu som sa trošku pohádal aj s Garym Holtom, ktorý nám poskytol rozhovor, ja som ich napočítal 12, ale jedine žeby nerátal za štúdiový album „Let There Be Blood“ z roku 2008, ktorý je v podstate nanovo sprznená perla thrash metalového žánru „Bonded by Blood“, jeden z najlepších albumov nahraných v rámci thrash metalu, doslova míľnik tohto žánru, asi sa s ním stotožním, že toto sa proste nemalo stať. Ale dosť bolo kecov a ilúzií, dajme slovo Garymu, ktorý nám veľa povie nielen o novinke, ale aj o histórii samotného EXODUS a thrash metalového žánru vôbec.
Ahoj Gary, ako sa máš v tejto dobe akoby z katastrofického filmu? Čo zdravie a chuť byť ešte na pódiu a na turné, predsa len 60-tka na krku?
Dá sa, ale nemôcť chodiť na turné nie je bohviečo, je to to, čo nás živí, predsa len sme kapela. Čo sa môjho zdravia týka, som zdravý, rodina je šťastná a v poriadku a už len čakám na to, aby aj svet bol v poriadku. Hádam to bude čo nevidieť.
Zvláštnou zhodou okolností sme ešte nemali tú česť vyspovedať EXODUS, tak si dovolím pár otázok z histórie. Služobne (po Tomovi Huntingovi) aj vekovo (po Steve Souzovi) si druhý najstarší člen EXODUS, takže máš právo sa vyjadrovať k celej histórii. EXODUS datuje obdobie vzniku 1979, ty si prišiel do skupiny v 1982…
V období, keď som sa ku kapele pridal, sme hrávali na mnohých záhradných party len za pivo zadarmo a podobné veci. Prevažne sme sa venovali cover verziám známych piesní, ale toto obdobie bolo jedno z našich najlepších, pretože sme mohli byť tak divokí, ako sme chceli.
Debutový album z 1985, „Bonded by Blood“, je klenotom v thrashovej histórii, nielen podľa mňa vaše opus magnum, myslíš si to aj ty? Ako sa na neho pozeráš s odstupom času?
Popravde je to jeden z najlepších albumov žánru thrash metal a povedal by som, že aj jeden z najdôležitejších vo svete heavy metalu. Tento album ovplyvnil nemálo ľudí, ale aj kapiel, čo je pre nás niečo špeciálne a rozhodne to neberiem ako samozrejmosť. Veľmi si toho vážim každý jeden deň!
Čo tak zahrať tour špeciál, ako je v posledných rokoch v móde a zahrať celý tento album?
Už sa nás to niekto pýtal. Za tie roky sme album „Bonded by Blood“ hrali dokopy asi tak trikrát, možno sa k tomu niekedy odhodláme, ktovie. Máme aj mnoho iných skvelých albumov, takže by to bolo ťažké, keďže chceme hrať aj nové skladby a albumy, ale vždy sa aspoň čiastočne vraciame ku klasike. Avšak, ak sa stane, že nebudeme mať nič nové, tak sa vrátime na pódiá s „Bonded by Blood“.
Aká by bola podľa teba ideálna zostava EXODUS? Bol by v nej aj Kirk Hammett?
Nič proti Kirkovi, predsa len to bol on, kto túto kapelu založil, avšak bol jej súčasťou len pár rokov, zatiaľ čo ja som jej súčasťou už niekoľko desaťročí – asi 40 rokov. Takže hoci je legendou v hraní na gitare a súčasťou najlepšej metalovej skupiny vôbec, vo svete kapely EXODUS by do ideálnej zostavy nepatril. Napriek tomu mám Kirka naozaj veľmi rád!
Ktorý z vašich 12 albumov považuješ ty za váš top, a prečo?
V prípade najlepšieho vždy poviem „Bonded by Blood“, pretože je to legendárny a významný album. Nemyslím si, že žiadny nový album, ktorý vydáme, by ho len tak ľahko prekonal.
Predposledný album „Blood In, Blood Out“ vyšiel v roku 2014, ďalší vydávate po viac ako 7 rokoch, prečo taká dlhá pauza? Nebodaj k tomu prispeli aj tvoje povinnosti v SLAYER?
Určite k tomu prispela kapela SLAYER, no potom, čo bolo oznámené, že táto kapela bude mať svoje posledné turné, ktoré zaberie asi dva roky, tak som vedel, že musím dokončiť to, čo som začal. Takže po dvoch rokoch som sa v plnej sile a s plnou pozornosťou vrátil ku kapele EXODUS a venoval som sa už len jej. A odvtedy to tak aj robím.
Čo sa týka zdržania ohľadom vydania albumu, čiastočne za to môže pandémia, ale aj to, že Tomovi diagnostikovali rakovinu. Avšak táto diagnóza Tomovi nebráni v tom, aby stále hral na bicie. Asi pred dvomi týždňami sme mali vystúpenie a poviem ti, hral ako nikdy! Bolo to skvelé!
Ostatné veci šli podľa plánu. Takže teraz, keď mi nezaberá toľko času SLAYER, už sa na nový album od EXODUS nebude čakať sedem rokov.
Mimochodom, aké bolo tvoje pôsobenie v SLAYER, ako na neho spomínaš?
Nebolo to nič šialené, moje spomienky na čas so SLAYER sú skvelé. Po koncertoch sme spolu všetci strávili veľa času a to sa týka nie len členov kapely, ale aj nášho tímu – boli sme ako rodina. Hrávali sme na obrovských festivaloch a vypredávali arény, to je nezabudnuteľné a zapamätania hodné. No najviac šťastný som teraz, keď som späť u kapely EXODUS!
Je podľa teba šanca, že sa ešte SLAYER niekedy vráti na pódiá? Aj keď bez Toma Arayu je to asi nemysliteľné?
Nemyslím si, že SLAYER sa ešte niekedy vráti na pódiá. Nie som ten, čo by o tom mal rozhodovať, ale podľa mňa sa to nestane – posledné vystúpenie sa konalo 30. 11. 2019. A aby kapela fungovala bez Toma… To je nemysliteľné, to by nefungovalo.
Aby som sa opäť vrátil k tomu, prečo si myslím, že kapela už nebude nikdy vystupovať – radšej skončiť skôr, než neskôr, a potom toho ľutovať. Boli sme ako kapela na vrchole, a tak by si nás ľudia mali pamätať. Jasné, mohli sme ešte fungovať niekoľko rokov, ale pre mňa osobne to vyšlo skvele. Mohol som sa vrátiť k svojej prvej „rodine“ – EXODUS. Chlapci z EXODUS sú moji kamaráti z detstva a naozaj ich považujem za svoju rodinu.
V SLAYER si zažil oboch bubeníkov, ktorého z nich ako najviac nezaujatý považuješ za väčšieho majstra svojho remesla, Dave Lombarda alebo Paula Bostapha? A ako vyznie ich porovnanie s vaším bubeníkom Tomom Huntingom?
Paula a Davea porovnávať nemôžeš, obaja sú skvelými metalovými bubeníkmi a každý z nich má iný štýl. Paul ide ako stroj, do bubnov udiera neuveriteľnou rýchlosťou a zatiaľ čo Dave ide o niečo pomalšie a dáva tomu určitý ráz, trošku podobný jazzu. Ale priznám sa, že nie som nestranný – za mňa osobne je Tom ten najlepší a nikto ho nikdy neprekoná, haha. S chlapcami sa ale už nejaký ten čas poznám, takže po hudobnej stránke máme medzi sebou určité porozumenie, ktoré s nikým iným nikdy mať nebudem.
John, jediný zakladateľ skupiny, mal viaceré, aj viacročné pauzy, keď bol v minulosti nahradený Johnom Tempestom, ktorý mimochodom pôsobí aj teraz ako live bubeník, Paulom Bostaphom, či ďalšími live bubeníkmi, prečo?
John mal problémy s úzkosťou, mal záchvaty paniky a podobne. Tieto problémy sa opakovane prejavovali a znovu strácali už od 1989 a tomu znemožnilo chodiť na turné v tom období. Po dlhej dobe sa mu tieto problémy ale podarilo prekonať a je to akoby ich ani nikdy nemal.
Poďme konečne k novinke, kto je podľa EXODUS persona non grata?
Závisí, koho sa opýtaš, pretože každý ti povie niečo iné, haha. Závisí to od teba a ako si to vyložíš – môže to byť tvoja exmanželka/exmanžel, politik, šéf, niekto z rodiny. V podstate, ako si tú skladbu vyložíš, takého človeka si tam doplníš.
Keď som si vypočul novinku, thrashový rukopis EXODUS je citeľný od prvého po posledný tón. Niekto by možno povedal nič nové pod slnkom. Aké je jeho porovnanie podľa vás s predošlou tvorbou?
Myslím si, že je to majstrovské dielo. Jasné, že som zaujatý, predsa len hrám v EXODUS, som jeho najväčším fanúšikom, ale my ako kapela sme vytvorili niečo špeciálne a nemôžeme sa dočkať až si to ľudia vypočujú. Každá jedna skladba je výborná, ani jednu by som neopísal negatívne. Sme naozaj pyšní. A ak by si po mne chcel, aby som si vybral obľúbenú skladbu, tak by som to asi nedokázal, pretože sa to dosť mení, haha. Jednoducho povedané – milujem ich všetky!
V promo materiáloch je uvedené, že vydávate váš 11. štúdiový album, podľa mňa ale 12-ty, predošlé vyšli v rokoch 1985, 87, 89, 90, 92, 2004, 05, 07, 08, 10 a 14. Ktorý z nich nepovažujete za štúdiový?
Nech rátam ako rátam, tak mi ich vychádza jedenásť…. Dvanásť by ich bolo, ak by si medzi ne zaradil aj album zo živého vystúpenia.
Par Olofsson stvoril váš myslím že tretí cover. Skús nám ho rozkódovať? Vyžaruje z neho veľa utrpenia…? Kto je ten okrídlený tvor?
Ten tvor mal byť niečo ako Serafín – anjel s tromi tvárami – hľadiaci sa na more plné krvi. Toto bola naša predstava, a čo sme videli, keď sme na albume pracovali. V tej dobe bola televízia plná utrpenia a hnevu, nepriateľstva a smútku… Nemohli sme si pomôcť, proste nás to ovplyvnilo, či už v dobrom alebo v zlom.
Vraj nahrávanie prebiehalo aj dakde v horách? To mi sedí na viac atmosférickejšie skupiny, nie na EXODUS, ako sa to podpísalo?
Malo to určite vplyv. Kým sme pracovali na skladbách a textoch, tak táto atmosféra mala na to vplyv z úzadia, proste si sa toho nejako „nadýchal“. Toto všetko prispelo k tomu, že album je takým, akým je – odraz momentálneho stavu, v akom sa svet nachádza. Dokázali sme to spraviť tak, aby to nebolo až tak jasné na prvý pohľad, skladieb o pandémii je teraz až príliš veľa.
Texty vyznievajú dosť, trúfam si povedať že politicky. O čom sú?
Nemajú žiaden presný zámer. Všetko je to o interpretácii. Chceli sme vytvoriť niečo o politike, ale tak, aby to nebolo brané ako kázanie alebo slovo Božie. Sme kapela s mnohými politickými ideológiami, takže sa neprikláňame ani k pravici ani ľavici. Ja osobne môžem byť ľavičiar, ale zvyšok kapely nie. Všetky texty boli politicky kľudnejšie, bez nejakého politicky spriazneného zmyslu. Osobne uprednostňujem, keď si ľudia naše texty vyložia po svojom.
Dúfam, že ešte budete pár rokov na pódiu, a čo najskôr vás uvidíme na Slovensku alebo v Čechách a dáme si spolu pivo, plánujete už tour, ak áno, s kým po Európe?
V Európe by sme mali byť už budúci rok na mnohých letných festivaloch a pravdupovediac, nikdy som si nemyslel, že mi budú festivaly tak moc chýbať! Som nadšený, nemôžem sa dočkať, už to bolo príliš dlho.
Namiesto tradičnej záverečnej otázky, čo ťa napadne, keď počuješ Slovensko, podotýkam, nie Slovinsko?
Myslím si, že odtiaľ mám dvere od pece, v ktorej boli spálené nejaké telá, haha. Ale teraz vážne… Slovensko je nádherné a skvelé miesto, milujem tam vystupovať. Nemôžem sa dočkať, až sa tam vrátime a myslím si, že sme sa tam mali vrátiť už dávno. Naozaj, naozaj krásna krajina!
Necrobutcher666
Preklad: Barbora Šoporová, Ignis Infernus
