Zloženie veľkej nemeckej thrashovej štvorky KREATOR, DESTRUCTION, TANKARD a SODOM malo vždy nepísaného lídra v podobe KREATOR, toto sa ale podľa mňa mení a na jej čelo sa nezadržateľne pomaličky presúva práve DESTRUCTION. Títo thrash metaloví veteráni oslavujú svoje 40. výročie zapálením sveta novým úderným granátom, v podobe ich nového albumu „Diabolical“, ktorý vychádza 8. apríla 2022, tentokrát po 20 rokoch pôsobenia u Nuclear Blast cez Napalm Records. Na svojej 15. nahrávke DESTRUCTION prináša ťažké delostrelectvo, plné poctivého a nekompromisného thrash metalu, ktoré vás katapultuje priamo do siedmeho neba blaženosti a spôsobuje masaker zvuku ostrého ako žiletka, ktorý by si žiadny fanúšik žánru nemal nechať ujsť! O tom všetkom nám s radosťou porozprával Mr. Marcel Schirmer.
Hi, ako prežívaš toto covidové obdobie? A tak DESTRUCTION asi moc neobmedzilo, nahrali ste nový album, vystupovali ste…
Snažili sme sa byť počas pandémie veľmi zaneprázdnení. Nahrali sme album, blue-ray, mali sme live stream. Zahrali sme si živé koncerty vždy. keď to šlo, hlavne v lete, napríklad aj na festivale Brutal Assault. Snažili sme sa zostať čo najviac aktívni vo všetkom, ale ako hovoríš, kvôli opatreniam to nebolo vždy jednoduché. Naše štúdio, skúšobňa, aj náš gitarista sa nachádzajú vo Švajčiarsku, takže cez lockdown nebolo úplne možné dostať sa tam. Vždy si potreboval špeciálne pozvanie, alebo potvrdenie od zamestnávateľa, a podobne. Bola to celkom zložitá situácia, ale keď niečo naozaj chceš, musíš sa za to postaviť a ísť si za tým, takže sme sa snažili čo najviac.
Spomenul si vystúpenie minulý rok v lete na Josefstadte, tzv. malom Brutal Assaulte. Vystupoval si tam viackrát, radšej spomínaš na vystúpenia v malom, alebo sa tešíš už na leto a snáď návrat aj megafestivalov?
Páčilo sa mi, že to bol práve malý festival. Bolo to milé a nenáročné. Keď je na koncerte viac než 10 000 ľudí, je to stresujúce. Na malom Brutal Assaulte som si mohol pozrieť a vypočuť aj iné kapely, mohol som sa ponevierať okolo a stále mať dostatok miesta. Naozaj som si to užil, mám rád menšie festivaly.
Priznávam, tešil som sa na vašu novinku „Diabolical“, bol som zvedavý, kam sa pohnete a je to podľa mňa návrat po predchádzajúcich dosť melodických albumov k vášmu klasickému thrashu, ostrému ako žiletka, tento album mi snáď najviac pripomína obdobie pred rokom 1990…
Snažili sme sa znieť ako DESTRUCTION. Zvukovo je to určite krok späť k našim koreňom, plných agresívnych songov, v ktorých máme plno ťažkých gitár a sól.
Ako prebiehal nahrávací proces v dobe covidu?
Nahrávací proces sa líšil práve v tom, že prebiehal v malých krokoch, kúsok po kúsku. Niekedy sme boli v štúdiu každý deň, inokedy sme si dali pauzu, a potom sa vrátili. Skutočne sme nahrávali akoby po kúskoch. Z našich nápadov sme spravili demo a poslali ostatným. Bol to proces niekoľkých týždňov a mesiacov, až do leta, keď bolo všetko hotové.
Keď porovnám vašu novinku napr. s novinkou KREATOR, tak mi pripadá, že ste sa dostali na čelo veľkej nemeckej thrash štvorky. KREATOR sa nejako viac venuje melodickej politike. O čom sú vaše texty na albume?
Naše texty sú o okolnostiach a situáciách, ktoré život prináša. Rovnako ako aj COVID priniesol mnoho životných situácií, aj texty na našom albume znázorňujú hodnoty života. Taktiež však píšem o depresiách a úzkostiach, ktoré v týchto ťažkých časoch zažívame, alebo aj o sociálnych médiách a o tom, ako sú na nich ľudia závislí. Je to aj o ľuďoch, ktorí sú na sociálnych sieťach veľké hviezdy, ale v skutočnom živote sú ničím. Svet, v ktorom žijeme, je taký plytký. Snažím sa písať o mojich dojmoch. Texty sú síce temné, ale prinášajú určité posolstvo sprevádzané pozitívnymi vibráciami. Napríklad skladba „No Faith In Humanity” predstavuje moje vyjadrenie o temnej strane ľudskosti, ak sa budeme ako ľudstvo naďalej uberať rovnakým smerom. Je to však aj o solidarite. O tom, že práve solidarita je kľúčom pre tento svet. Musíme držať spolu a nebyť rozdelení tak, ako sme teraz. Texty sú teda skrátka o živote a o mojom pohľade na svet.
Skús nám rozobrať najvýznamnejšie skladby albumu podľa teba?
Prvý singel na albume „No Faith In Humanity” je naozaj rýchly, brutálny a old schoolový. Tretí singel vyjde ešte pred tým, ako vyjde celý album. Je to song o katolíckej cirkvi a o zneužívaní detí katolíckej cirkvi. Je to naozaj veľmi ťažký song, ale veľmi dobre reprezentuje celý album. Myslím si, že je na albume viacero dobrých skladieb. Niektoré sú heavy, iné sú thrash, takže je to taký pekný mix.
Nedá sa nespýtať na odchod Mika Sifringera, spolu ste skupinu zakladali, ako jediný až do minulého roku v skupine pôsobil od jej vzniku v roku 1983 nonstop, prečo vlastne odišiel?
Vždy existuje množstvo dôvodov, prečo sa ľudia rozchádzajú. Mike nám vlastne ani nepovedal na sto percent, prečo odišiel. Mali sme určité nezhody a hádky ohľadom skladania piesní, turné, celkovo budúcnosti kapely. Zrejme aj príchod pandémie ovplyvnil jeho rozhodnutie. Chápem, že pre niekoho to nemôže fungovať do konca života. Práve pandémia potvrdila a ukázala, ako si na tom ako muzikant zle, pokiaľ nemáš koncerty. Ak nehráš, nemáš peniaze. Takže skončíš pri otázke „Čo tu vlastne robím? Naozaj chcem pokračovať?” Čakali sme naňho pár mesiacov, či náhodou nezmení názor, ale to sa nikdy nestalo, takže sme sa rozhodli pokračovať bez neho. On nebol prvý, kto opustil skupinu. Je to bežný proces v živote, nie je to pre každého. My ostatní sme nikdy nechceli prestať. Ja som kapitán lodi a nikdy som o tom ani nepremýšľal.
Nepodieľal sa aj on a nápadmi na novinke, a či ste ju začali skladať až po jeho odchode?
Nie, album je vytvorený kompletne bez neho. Sú to kompletne nové skladby, ktoré som napísal s naším gitaristom. Mali sme spolu stretnutie začiatkom roka, ale nebolo to moc produktívne. Ukazovali sa naše úplne odlišné zamerania v hudbe…
Skvelý cover song od GBH „City Baby Attacked by Rats“, prečo práve táto skladba?
Keď som bol mladší, bol som jediný metalista medzi punkáčmi, pretože všetci moji priatelia boli punkáči. Tento song bol jednou z hymien mojej mladosti. Vlastne sme chceli tento cover urobiť už dávno, ale až teraz prišiel na to ten správny čas. Medzi našimi covermi boli aj PINK FLOYD alebo THE KENNEDYS. Teraz vzdávame hold kapele GBH, jednej z najdôležitejších časti punk rockovej scény a rovnako aj histórie thrash metalu, pretože ani thrash metal by nebol to, čím je teraz.
Skvelý cover, za mňa jeden z vašich najlepších vôbec, Gyula Havancsák odviedol skvelú prácu, povedz nám čo skutočne vyjadruje? Nejaké následky po útoku yperitom? Kto je tá figúrka vpredu, ktorú nasleduje Mad Butcher s ostatnými?
Chceli sme spraviť obal, ktorý vyzerá ako thrash, ale keď sa pozrieš bližšie a nepoznáš DESTRUCTION, musíš proste vedieť, o akú hudbu asi pôjde. Je tam trošku nádych štýlu Eda Repku, slávneho grafika, ktorý toho spravil veľa aj pre MEGADETH. Chceli sme obal, ktorý bude ľahko rozoznateľný podľa zvuku albumu. Keď sme boli deti a počúvali sme vinyly v osemdesiatych rokoch, v obchodoch sme si vyberali hudbu podľa obalov. Chceli sme tie obaly, ktoré znázorňovali, ako asi skladby znejú.
Btw Mad Butcher, novinka vyšla aj vo verzii CD box a figúrka Mad Butchera, prečo táto možnosť nebola aj s vinylom?
Musel by si sa spýtať vydavateľstva, pretože práve tie prichádzajú s nápadmi, ako tieto veci propagovať a predávať. Myslím si, že táto špeciálna verzia je v digipaku preto, lebo sme proste tento spôsob chceli podporiť. Možno by som chcel aj vinyl, ale vydavateľstvo rozhodli inak a my im veríme, že pre nás robia to najlepšie.
Prečo ste sa rozhodli presunúť sa z Nuclear Blast do Napalm Records?
Bolo to náročné rozhodnutie, ale práve Nuclear Blast bol odkúpený francúzskou digitálnou spoločnosťou, takže prišiel nový majiteľ. S novým majiteľom sa samozrejme úplne všetko mení, celková filozofia spoločnosti. V podstate odišli aj náš propagátor, môj produktový manažér, všetci moji priatelia sa rozhodli posunúť sa ďalej a skúsiť nové veci. Avšak Napalm Records som sledoval dlhé roky a myslím, že vykonali perfektnú prácu.
Si zberateľ hudby? Ak hej, koľko a čoho máš doma?
Mám veľa vinylov, ale taktiež veľa CD nosičov, aj keď tie už moc nepočúvam. Zvyknem hudbu počúvať aj digitálne cez stream, ale aj tak si myslím, že vinyl má stále najlepší zvuk. Preto ich stále kupujem a zbieram. Mám ich okolo 500-600.
Počúvaš iba staršie skupiny, alebo aj tie nové?
Snažím sa byť otvorený novým skupinám a ich nápadom, zaujímam sa hlavne o thrashové skupiny. Predovšetkým mám ale záujem o scénu, pretože som metalista a chcem vedieť, čo je nové. Ale vyrastal som v osemdesiatych rokoch, takže je to proste hudba, ktorú milujem, ktorá ma dostáva do pohybu.
Čomu si sa teraz stihol venovať okrem hudby v posledných rokoch?
Som veľkým fanúšikom futbalu, ako dieťa som futbal hrával. Milujem varenie, varím každý deň, skúšam nové recepty. Varenie je pre mňa ako náboženstvo. Takisto mám rád šport ako taký, napríklad jazdu na bicykli. Chodievam do posilňovne, pretože chcem byť fit, hlavne pre stage.
Pár slov na záver?
Chcem, aby naši fanúšikovia vedeli, že nám veľmi chýbajú! Hudba je skvelá vec, ale hudba bez fanúšikov proste nefunguje. Veľmi nám to chýba – tá výmena pozitívnych vibrácií, to priateľstvo… Veľmi sa tešíme na to, čo ešte príde. Dúfame, že leto prinesie viac koncertov a opatrenia sa zrušia. Tešíme sa na našich fanúšikov, pretože bez fanúšikov to skrátka nie je ono. Je to ako futbalová hra bez hráčov, nefunguje to.
Necrobutcher666, Ignis Infernus
Preklad: Michaela Martykánová
