THERION – Symphony Masses: Ho Drakon Ho Megas

Tretí album Šelmy je nahrávané v období, kedy mnohé metalové kapely začínajú tápať a to sa odráža takým spôsobom, že vlastne nahrajú, čo vlastne ani nezamýšľali. Alebo jednoducho nevedia, až kam sa vydať a vyjde z nich jedinečný a originálny skvost. Toto sa nemohlo vyhnúť ani našej Šelme vzývajúcej Drakov. Ich tvorba a vývoj je síce bohatý, ale v širšom meradle relatívne prirodzený, bez výraznej stagnácie zhruba po obdobie „Lemuria/Sirius B“. Avšak nájdu sa podľa mňa dva skvosty, ktoré v tom prirodzenom vývine troška vyčnievajú, alebo skôr vybočujú a to toto recenzované dielo a ešte spomeniem „A’arab Zaraq Lucid Dreaming“, ktoré je tvorené filmovou hudbou, covermi a hlavne úvodnou dvojicou nesmrteľných „In Remembrance“ a „Black Fairy“. A teraz k reedícii. Završuje pomyselnú trilógiu „death metalových“ albumov, ale tu už sa výrazne odkláňa od pôvodnej tvorby, keďže je ten progresívny (nebojím sa použiť toto slovo) death metal tak trochu iný, menej zastúpený a do popredia sa derú tzv. „therion prvky“, teda silné melodické momenty, symfonické prvky a silné neklišovité nápady. Celé je to štylizované tak trocha netypicky. Dielo nemá nejakú ucelenú tvár, nálady sa striedajú a každá skladba je iná a nemajú nejakú pevnú kostru, ani sa nedá hovoriť o nejakom typickom vyznení. Len si porovnajte dve po sebe idúce skladby, symfonicky znejúcu „Symphonis Drakon Inferni“ či hneď dirt n rollovú „Dawn Of Perishness“. A názvy naznačujú, že celá lyrika je zaodetá do mystiky, mágie a drakov. Touto nahrávkou THERION dali najavo, že treba s nimi do budúcna rátať a kapela začala budiť očakávania. Ďalším albumom je prelomové „Lepaca Kliffoth“, ktoré len potvrdilo ich silné pozície, i keď ten progres k prog thrashu, symfónii a CELTIC FROST je silno citeľný. Ale to už je tak troška iná kapitola Hydry.

PIŠTÍK, hodnotenie: 4/5