AIRBAG – progresívna tvár nórskeho rocku

Po úspechu piateho albumu „A Day at the Beach“ v lete 2020 chceli AIRBAG predviesť piesne naživo. Bohužiaľ, kvôli všetkým obmedzeniam COVID-19 nebolo toto reálne. Namiesto toho skupina išla do Subsonic Society Studio v Oslo, kde nahrala svoje posledné štúdiové albumy, aby predviedla akustický set vysielaný začiatkom jesene minulého roka. Skupina chcela dačo špeciálne, čo by ju udržalo v kontakte s fanúšikmi a tiež poďakovať všetkým za podporu v týchto ťažkých časoch. Okrem akustických verzií 3 skladieb z „A Day at the Beach“ a klasík zo starších albumov „Colours“ a „Sounds That I Hear“ obsahuje toto vydanie predtým nevydanú pieseň „Come on In“.Ako to dopadlo, si môžete pozrieť tu: https://youtu.be/el-pY9U8TYQ a pár slov nielen o tomto vydaní, ktoré vyšlo u Karisma Records 3.12.2021 pod názvom „A Day in the Studio/Unplugged in Oslo“ vo verzii CD aj LP, oboje s DVD, nám povedal člen skupiny Bjørn Riis, ktorého skôr možno poznáte aj z jeho samostatnej sólovej tvorby.

Pozdravujem AIRBAG. Nedá mi nezačať otázkou, ako vnímate súčasnú situáciu v Európe v ďalekom Nórsku, relatívne v bezpečí?

Samozrejme, že sledujeme správy. Sme svedkami hrôzy ničenia, obetí a obrovského množstva utečencov. Vo východnej Európe máme veľa kamarátov a fanúšikov a prirodzene sa bojíme o ich bezpečie.

Keďže toho o vás málo vieme, predstavte sa nám?

Stretli sme sa niekedy v polovici 90-tych rokov na strednej škole tu, v Osle. Nikto z nás nevedel hrať, ale začali sme sa postupne učiť na coveroch kapely PINK FLOYD, z čoho nakoniec aj vznikla PINK FLOYD revival kapela. V určitom momente sme si uvedomili, že chcem tvoriť a hrať našu hudbu, a tak niekedy v roku 2000 vznikla kapela AIRBAG. Odvtedy kapelu opustili 3 zakladajúci členovia. Momentálne sú členmi spevák Asle Tostrup (posledný zakladajúci člen), Bjørn Riis (gitara) a Henrik Fossum (bicie).

Prečo vlastne ste si vybrali názov skupiny AIRBAG?

Potrebovali sme nejaké meno pre kapelu a tuším to bol Asle, ktorý prišiel s týmto názvom inšpirovaný jeho obľúbeným albumom od kapely RADIOHEAD „OK Computer”, kde sa práve prvá skladba volá „Airbag“.

Pred novinkovým live albumom ste od roku 2009 vydali spolu 5 albumov, predstavte nám ich z vášho pohľadu každý zvlášť?

Náš debutový album „Identity” je zlepenec 2 promo vydaných medzi rokmi 2005-2009. Nahrávacie štúdio chcelo vydať tieto dve EP na jeden album, aby sme mali viac času na dokončenie nášho ďalšieho albumu „All Rights Removed” na ktorom sme v tej dobe už pracovali. Oba albumy boli veľmi úspešné a nasledoval ďalší „Greatest Show on Earth“, ktorý je stále naším najpredávanejším albumom. „Disconnected”, náš štvrtý, bol možno temnejší album, ale zároveň jeden z našich najprogresívnejších. Posledný album „A Day the Beach” bol náš prvý album, ktorý sme nahrávali už len v trojici a myslím si, že na ňom možno počuť aj mierny posun v hudobnom smere.

Koncom minulého roka ste vydali akustické album „A Day in the Studio / Unplugged in Oslo“, mali ste takéto dačo v pláne dlhšie, alebo ste k tomu boli donútení situáciou ohľadom covidu?

Každý robil tieto lockdownové seansy a album „A Day at the Beach” bol vydaný práce počas pandémie, čo nám zabránilo odprezentovať našu novinku na nejakom turné. Mala to byť len maličkosť pre sociálne siete, ale výsledok znel skvele, a tak sme nahrali pár ďalších skladieb a všetko vydali na vinyle a CD. Proste taká tá spätná väzba k fanúšikom, že sme s nimi stále v kontakte a ďakujeme im za ich podporu.

Vyberali ste skladby na tento album tak, aby zneli čo najlepšie v unplugged verzii? Bolo náročne ich upraviť, a či ste zobrali iba španielky do rúk a išli ste na vec?

Väčšina našich skladieb začína u mňa, sadnem si s akustickou gitarou a nacvičujem. Taktiež sme do akustiky prerobili niektoré naše staršie populárne skladby.

Je skladba „Come On In“ predzvesťou ďalšieho albumu a či je zložený špeciálne iba pre tento album?

Tento song bol zložený v začiatkoch našej kapely a z určitých dôvodov nebol nikdy vydaný na albume. Je to skvelá skladba a bola super sa vrátiť späť v čase a nahrať jeho akustickú verziu.

Album znie skvele, balzam pre uši, ale priznávam, v tejto verzii si vás viem predstaviť hrať skôr na dákom folkovom festivale ako na rockovom. Ako cítite vašu pozíciu na hudobnom poli sami?

Na to sa musíš spýtať našich poslucháčov.

O čom sú vaše texty?

Sú to témy, na ktorých nám záleží, avšak téma, ktorá sa prelína väčšinou našich skladieb, je to, ako jednotlivec zápasí s realitou.

Zaujal ma cover, pôsobí hrozne bezútešne. Ako medvedík, ktorého postihli hrôzy vojny, ktorá mu zobrala jeho majiteľa – dieťa…?

Autorom všetkých naším coverov je náš spevák Asle. Venuje sa grafickému dizajnérstvu. Vždy sme považovali obal albumu za veľkú časť celého zážitku z počúvania. Je to, ako keď ste boli dieťa a mohli ste stráviť hodiny pozeraním sa na obal, kým ste vôbec nepočúvali hudbu. Uvedie vás do určitej nálady.

Kedy vás uvidíme naživo, dúfam, že sa uvidíme aj v strednej Európe?

V posledných rokoch to bolo celkom dosť komplikované, kvôli lockdownom, promotérom, atď… Boli sme nútení presunúť alebo úplne zrušiť veľa koncertov, ale dúfam, že na jeseň sa nám podarí k vám zavítať.

Čím sa zaoberáte okrem hudby, váš spôsob relaxu?

Každú z nás má zamestnanie, takže hudba je v podstate naším relaxom. Snažíme sa stretnúť raz za týždeň a pracovať na novom materiáli, nahrávať a pripravovať sa na živé vystúpenia. Všetci máme rodiny s deťmi, takže pri hudbe sa ideme odreagovať.

NECROBUTCHER666, preklad: SEKER