KATAKLYSM s novým elánom a novým albumom

Ahoj Maurizio, čo máš nového, ako tráviš voľný čas doma, samozrejme okrem poskytovania rozhovorov?

Momentálne iba oddychujem a užívam si leto. Teraz žijem na Floride a letná sezóna tu už začala dávnejšie. Je to síce také ako na hojdačke, letné mesiace sú dosť daždivé a skoro každý deň sa strieda slnko s dažďom. Ale mám to tu rád a zvykám si na to. Minulý mesiac ma bola pozrieť moja rodina, tak sme podnikali nejaké rodinné výlety do okolia.

Aký máš všeobecne vzťah k rozhovorom, bavia ťa ešte po toľkých rokoch? Dostal si otázku, po ktorej si okamžite ukončil rozhovor?

Nie takú otázku som veru ešte nedostal, vždy sa snažím ku všetkému pristupovať profesionálne a poskytovanie rozhovor je jedna z dôležitých úloh pri prezentácii kapely. Takže sa nikdy nenechám vyviesť z rovnováhy akoukoľvek otázkou. A stále ma baví dávať rozhovory. Vždy, keď vydáme nový album, mám iné pocity a pri rozhovore potom vidím svoje momentálne rozpoloženie. Keď si prečítam niečo spred desiatich rokov, je to úplne o niečom inom ako by som rozprával teraz. Je to vždy nové a zaujímavé.

Aký je rozdiel v tom, či žiješ v anglickej alebo francúzskej časti Kanady, samozrejme okrem jazyku. Panuje aj určité nepriateľstvo alebo súperenie medzi týmito časťami?

Určite, vždy bolo aj bude. Je to niečo ako Anglicko a Francúzsko, vždy sa budú tak trochu podpichovať. Ja si myslím, že francúzska časť Kanady je viac cool, pretože Quebec je veľmi pestré a živé mesto, kde sa miesia rôzne európske kultúry. A Quebečania boli vždy bojovníci. Musíte byť bojovníci, aby ste si na celom anglofónnom kontinente zachovali fliačik francúzskej identity. Nechcem nič hovoriť na zvyšok Kanady, keď hrávame vo Vancouveri alebo Edmontone, je tam vždy výborná atmosféra. Ja si myslím, že také vzájomné podpichovanie a súperenie nás iba posúva ďalej a robí obe strany lepšími.

Prejdime k hudbe. Album „Goliath“, ktorý vyjde 11.8.2023, je už vašim 15-tym albumom. Ako vidíš KATAKLYSM v roku 1995 pri vydaní „Sorcery“ a ako v roku 2023?

Určite je tu faktor skúsenosti. Pretože tá nevinnosť prvého albumu sa už nikdy nedá zopakovať. Keď prvýkrát píšete hudbu, keď prvýkrát nahrávate, je na tom niečo čarovné a už sa to nikdy nevráti. Stane sa to rutinou, niečo, čo robíte každých pár rokov a kúzlo je preč. Teraz sme určite skúsenejší a profesionálnejší muzikanti, taktiež máme viac skúseností pri skladaní hudby aj textov, sme určite vyspelejší ako v našich začiatkoch. Keď sa na to pozriete, je to obrovský časový úsek. Pri prvom albume sme boli ešte teenageri, nemali sme ani 18 a teraz sa blížime ku svojim päťdesiatinám. Ale niečo je stále rovnaké. A to je odhodlanie prinášať kvalitnú hudbu pre našich fanúšikov, náš oheň stále horí rovnako jasne.

Ako prvé video ochutnávky ste vypustili skladby „Die as a King“ a „Bringer of Vengeance“, prečo padla práve voľba na tieto skladby? Obe videá sú s historicky podobným kontextom vizuálne, ide o koncept?

Bol to veľmi ťažký výber, pretože album je veľmi rôznorodý a má veľa tzv. „veľkých“ piesní. Takže je ťažko vybrať jednu, ktorá by ho reprezentovala. Ale tieto dve by som povedal, že zachytávajú taký podtón tohto albumu. „Bringer of Vengeance“ je veľmi chytľavá pieseň, ktorá bude mať dobrý dopad na ľudí, keď ju budeme hrať naživo. Je proste taká úderná ako sú fanúšikovia pri KATAKLYSM zvyknutí. Potom je „Die as a King“, ktorá je zase viac melodická. Keď sa urobí priemer medzi týmito piesňami, dostanete zhruba podstatu albumu. Samozrejme že to je iba hrubý náčrt, pretože každá pieseň sa uberá trochu inde, je tam veľa výrazov a odbočení, takže to nemôže byť kompletná prezentácia. Ale je to najbližšie k tomu, k čomu sme sa chceli dostať. Medzi týmito piesňami je tiež také určité konceptuálne prepojenie, preto sme sa rozhodli vydať ich obe.

O čom teda sú jednotlivé texty na albume? Obal znázorňuje Dávida a Goliáša, či sa mýlim?

Album je v určitom zmysle koncepčný, pokiaľ myslíte význam albumu. Jednotlivé piesne nie sú prepojené nejakým príbehom, ale je tu jednotná myšlienka za každou skladbou. Napríklad si vezmite Goliáša, je to príbeh starý tisíce rokov, ale je relevantný aj v tejto dobe. Počas covidu sme všetci pocítili, ako to bolo byť utláčaní. Ja som silne za slobodu vyjadrovania a vlastne celkovo za slobodu a zdá sa mi, že aj keď toto obdobie skončilo, stále cítime nejaký nátlak, že musíme robiť to alebo tamto. V tomto zmysle sa dávame do polohy Dávida, ktorý bojuje proti obrovi, či už je to systém ako taký, alebo nejaké šikanovanie na škole, každý máme svojho Goliáša. Občas musíte prekonať svoj strach a postaviť sa veciam čelom, ináč v ňom ostanete žiť celý život. Pretože pre mňa je strach nepriateľ číslo jedna. Hneď prvá skladba je o postavení sa vlastným vnútorným démonom, teda nie je to len o tom, čo sa deje okolo nás, ale aj o tom, čo je v nás vo vnútri.

Koľko trvalo samotné nahrávanie albumu, kde ste ho nahrávali a dostali sa tam všetky piesne, ktoré ste zložili, alebo prešli výberom a máte ešte nejaké v zásobe na prípadne špeciálne vydania alebo EP?

Nie sme typ kapely, ktorá urobí 20 piesní a potom vyberie 10 najlepších. Od začiatku robíme 10 piesní a precízne na nich pracujeme, aby boli čo najlepšie. Takže nevydávame žiadne bonusy, všetky piesne sú na albume. Album nám trvalo nahrávať asi rok, osem mesiacov čistého času. Dávali sme si na veciach záležať, chceli sme ho mať dokonalý. Občas sme si dali dva týždne alebo mesiac pauzu a potom sa k nemu vrátili, aby sme s odstupom zistili, či tie veci znejú stále dobre. Bol písaný koncom covidového obdobia, kedy sa už veci začínali rysovať v pozitívnejších farbách, ale mali sme v sebe ešte ten hnev z celého toho obdobia a myslím, že to bude poznať aj na albume.

Rozhodujete v tvorčom procese ako kapela, či má niekto posledné slovo z Vás, ako bude album vyzerať, myslím tým poradie skladieb, obal, texty a podobne?

V kapele máme demokraciu, ale väčšinou som to ja, čo prichádza s nápadmi. Ostatní potom povedia, či sa im niečo páči alebo nie a spoločne niečo vyhodíme alebo pridáme. Tentokrát sa ale každému pozdával tento koncept, takže sme od začiatku ťahali za jeden povraz. Bolo to preto ľahké dohadovanie a rozhodnutia sme robili veľmi rýchlo. Chcelo to tiež silný obal, a keď chcete obal s historickou a biblickou tematikou, je iba jeden človek, za ktorým musíte ísť, a to je Elinar Kantor. Je to niekto ako Leonardo da Vinci pre black metal. Hneď po prvom rozhovore pochopil, čo od neho chcem a prišiel s týmto nádherným obrazom, ktorý teraz zdobí náš nový album.

Chcel by som sa opýtať, prečo nehráte nič z obdobia, v ktorom pôsobil Váš bývalý spevák Sylvain Houde? Myslím si, že aspoň jednu skladbu z tohto obdobia by fanúšikovia asi privítali…

Toto je veľmi zložité, pretože my stále hráme piesne z tej éry, ale nehráme ich všade. Napríklad v Južnej Amerike hrávame „Awakener“ alebo „Sorcery“. Záleží od toho, ako je smerovaná fanúšikovská základňa. Napríklad v Európe cítime, že by sme mali hrať skôr novšie veci, aj keď z východnej Európy zase cítime aj túžbu po starých veciach. Problém ale je, že keď máme už 15 albumov, je toho veľa a nemôžeme všetko vtesnať do jeden a pol hodinového setu. Ak by sme chceli celkový prierez našou tvorbou, potrebovali by sme tak 2-3 hodiny čistého hrania. Minule sme skúšali v Nemecku hrať staré veci, hrali sme tam „Temple of Knowledge“ a „Sorcery“ a problém nastal, že to poznalo tak 10-20 ľudí a ostatní pozerali, čo to robíme. Je to problém generácií. Na koncerty chodia čoraz mladší ľudia a tí poznajú skôr novšie veci. Nehovorím, že na tých 10-tich nezáleží, sú pre nás rovnako dôležití, ale ide o to zahrať čo najviac piesní, ktoré bude poznať väčšina publika. Možno v budúcnosti by sme mohli urobiť také turné, ako „Noc s Kataklysm“, kde by sme hrali tri hodiny a prešli celú našu diskografiu. Je to vlastne zaujímavý nápad a budem ho ďalej rozvíjať, podľa mňa by sa také niečo dalo zrealizovať.

Bol som návštevníkom vášho koncertu v Bratislave, kde si v podstate vystúpil so sebazaprením len asi na dve skladby. Postretlo ťa niečo takéto už v minulosti? Inak musím zhodnotiť, že aj inštrumentálne vystúpenie bolo veľmi zaujímavé…

Ako by som na to mohol zabudnúť! Niečo také sa mi stalo prvýkrát v živote, ešte nikdy som nič podobné nezažil. Malo to strašne rýchly nástup, doobeda mi nič nebolo, rozprával som sa s organizátorom koncert (mimochodom milý chlap, chcel by som ho touto cestou pozdraviť) a po večeri ma to zasiahlo ako kladivo. Pripravoval som sa na vystúpenie, keď som naraz dostal silnú zimnicu, začal som sa triasť a teplota mi rýchlo stúpala až ku 40-ke. Nebolo to z jedla, po autobuse koloval nejaký vírus a ja som ho chytil. Bol privolaný doktor a ten mi odporučil nechodiť na pódium, pretože to môžem ešte zhoršiť. Ale ja som tvrdohlavý človek, a keď som počul hrať kapelu na pódiu, musel som ísť za nimi. Všetci vzadu mi hovorili, aby som nechodil, ale ja som napriek tomu išiel aspoň na pár piesní, koľko som zvládol. To sa mi samozrejme potom vypomstilo, ako hovoril doktor, teplota vystúpila na 42 a ja som sa ocitol v akomsi delíriu. Ale toto je moja robota a ja som mal pocit, že nemôžem nechať mojich bratov hrať samotných. Zároveň sa chcem ospravedlniť všetkým fanúšikom, že nemohli vidieť 100% koncert a mňa v plnej sile, ale sprostá náhoda si nevyberá. Na druhý deň sme hrali v Rumunsku, stále som na tom nebol dobre, ale aspoň som bol schopný dokončiť show. Trvalo to tak 3-4 dni, kým som sa z toho dostal na 100 %. Ale určite sa budem snažiť na budúci rok vrátiť a zahrať plnohodnotný koncert, pretože mám doteraz z toho takú ťažobu na srdci.

Ozaj a čo povieš v Bratislave na výkon speváka, ktorý ťa nahradil v poslednej skladbe? Nechcel by si ho angažovať ako náhradníka v prípade podobných situácií, haha?

Aj keď som bol vtedy v tom spomínanom delíriu, počul som, že niekto ide na pódium. Neviem, ako to znelo vpredu, ale zozadu to bolo celkom fajn a pomyslel som si, že dobre, že sa aspoň niekto podujal na spev, haha.

Čo nové môžeme očakávať od KATAKLYSM v prípade živých vystúpení? Kedy sa chystáte podporiť nový album „Goliath“ do Európy?

Vypadá to zatiaľ na začiatok budúceho roka, teda 2024. Dávame dokopy zastávky a ja sa porozprávam s našim agentom, aby tam zaradil aj Slovensko, pretože chcem určite urobiť reparát tohtoročného koncertu. Momentálne sa ale chceme zamerať na veľké letné festivaly ako Wacken a tam vypustiť prvé sondy na nový album a podľa toho prispôsobiť setlist. Takže budúci rok ideme do toho, ak svet ostane stáť, my takisto.

Ešte jedna otázka, ty, Jean-Francois a Stéphane ste sa narodili v rovnakom roku, je to náhoda, alebo ste už priatelia od detstva?

Ja a Steph sme narodení v roku 1974, ale Jean-Francois je až v roku 1975. Ale ľudia si vždy myslia, že sme jeden ročník, stáva sa nám to pravidelne. Ale pravdou je, že sme z rovnakej éry. JF chodil do triedy s mojím bratrancom, boli to jediní metalisti v tej triede. A tak sme sa vlastne spoznali, keď som hľadal gitaristu do kapely, bratranec mi ho odporučil. Neskôr potom prišiel Steph. Takže sme priatelia už z mladých čias, mali sme vtedy tak 16-17 rokov.

Ďakujeme ti Maurizio za rozhovor, posledné slová patria tebe…

Ďakujem najmä slovenským fanúšikom, ktorí vydržali až do konca koncertu a podporili kapelu, chalani mi vraveli, že ste boli úžasní. Určite vám to na rok vynahradíme. Tiež ďakujem, že dáte šancu albumu „Goliath“, myslím si, že je to silný album, ktorý sa vám určite zapáči.

Ignis Infernus, Goregrinder

Preklad: Juraj Bednárik