Túto zaujímavú partiu sledujem od ich od ich druhého albumu „Hisingen Blues“. Vtedy ma uchvátili svojim pohľadom na hudbu 70-tych rokov a na verné spracovanie a podanie hudby z toho obdobia. Nebojte sa, určite nejde o nejaký „ revival“ band. Od začiatku do toho dávajú svoje srdce, dušu a severský cit pre melódie. A je to teda počuť. Na každom albume. Som veľmi rád, že napriek tomu, že hrajú štýl hudby, ktorý už niekto vymyslel a previedol do dokonalosti, im nestačí držať sa osvedčenej formuly, ale posúvajú tento štýl vpred. Jasné sú tu bandy ako THE VINTAGE CARAVAN alebo KADAVAR a sú naozaj skvelé, ale GRAVEYARD to robia inak. Tak minimalisticky. A pritom tak plne. Postupne album od albumu uberajú „drive“ z gitár, ale to vôbec nevadí. Na to sú tie kapely spomenuté vyššie. Tentokrát sa ale posunuli hodne dopredu. Nahrali svoj šiesty album a je iný. Plný melanchólie, smútku a taký dospelý. Iné slovo som pre to nenašiel. Doteraz som si od začiatku pri ich novinke s ich hudbou hravo poradil, ale teraz nie. Napriek dokonalej hudbe a precíznym výkonom, trvalo oveľa dlhšie, aby ich hudba prenikla do môjho srdca a duše. Ale nakoniec to stálo za to. Už úvodná „Godnatt“ je smutná, že až. Našťastie dvojka „Twice“ vás dvihne zo stoličky a vy dúfate, že prvá skladba bol len úlet. „Ale prichádza strašidelná „I Follow You“ a vy pochopíte. Je tu niečo, čo tu ešte nebolo. Nejaký nový element. Chvíľu mi trvalo, kým som ho pomenoval. Volá sa MONSTER MAGNET. Americká legenda z New Jersey. To oni preslávili tento štýl hudby. No paráda. Okrem ZEPPELINOV aj toto. „Úžasne melancholická s nádherným klipom „Breathe In Breathe Out“ vám naozaj vyrazí dych. Ktovie čo by povedal Ernest Hemingway. „Sad Song“ je naozaj veľmi smutná pieseň, ale vyžaruje z nej taký pokoj, že neváham púšťať ju dookola. „Just A Drop“ vás svojim „drive“ vráti na začiatok ich kariéry a vy nechcete, aby skončila. Prichádza skladba, ktorá mi ako jediná na albume hneď zaklopala na dušu. „Bright Lights“ je hit ako prasa. A tak jednoduchá vec. „No Way Out“ je melancholický slaďák, pri ktorom sa pokúsite zabudnúť na všetko. Na všetko.:) Záverečná „Rampage Flields“ sa nesie v podobnom duchu, ako všetky pomalé skladby na albume. Kľudne by sa mohla hrať na svadbe, ale aj na pohrebe. Na koniec len toľko. Veľmi zvláštny a pritom potrebný album. Ak vydržíte, odmení vás vrchovate melanchóliou a hudbou, ktorá sa do vás zahryzne a už nepustí. Nový, ale iný GRAVEYARD. Dajte mu šancu.
MAREK HABDÁK, hodnotenie: 4/5
