Ak napíšem na úvod, že Quorthon (BATHORY) by bol z tejto kapely a nahrávky nadšený, tak by to ako hodnotenie malo stačiť.:) Írskych bojovníkov sledujem od albumu „Redemption At The Puritanˈs Hand“ a musím povedať, že kapela dozrieva ako víno v keltských pivniciach. Podarilo sa im vytvoriť svoj vlastný ksicht a ich osobitosť a geniálny cit pre dlhé až filmové kompozície som opísal už v recenzii na album „Where Greater Men Has Fallen“ z roku 2014. Ten smrad, to teplo pri srdci, tú majestátnu hudbu, tú vlajku, ktorú nám zanechal práve spevák z BATHORY, sa tejto kapele podarilo zobrať do svojich rúk a nesú ju hrdo ďalej metalovým svetom. Po piatich rokoch ticha PRIMORDIAL prichádzajú s novinkou, ktorá je pre nich typická, ale aj nie. Priznám sa, bojoval som s ňou. Niežeby boli predošlé nahrávky radostné, ale tu to zašlo až tak ďaleko, že smútok a beznádej sa dá krájať. A to nie je pre každého. AK počúvate rock ˈnˈ roll, a potom si pustíte toto, tak je to poriadny extrém. Ale vytrval som ako sa patrí a sľúbená odmena prišla. Už úvodné tóny prvej „How It Ends“ vám urobia zimomriavky a vy sa ocitnete aj vďaka parádnemu klipu v krvavej vojnovej minulosti. Je zaujímavé, že skladba akoby každým počúvaním rástla..) Majestátnosť a srdcervúce melódie tečú ako vodopád. „Ploughs to Rust, Swords to Dust“ mi svojou náladou pripomenú najlepšie časy kedysi veľmi náladových PARADISE LOST. Zdvojené gitary v začiatku sú ako z THIN LIZZY. Potom však prídu black metalové momenty a skladba graduje. „Trojka „We Shall Not Serve“ je parádny návrat do divokej minulosti, a keby som vám povedal, že toto je ENSLAVED, tak by ste mi uverili. J „Traidisiúnta“ je chlpy stavajúca „inštrumentálka“, ktorá ma posadila na zadok s otvorenými ústami a teplom pri srdci. „Pilgrimage to the Worldˈs End“ je parádna, ale svojou pomalosťou trochu stagnuje oproti skladbám pred ňou. Zato v „Nothing New Under The Sun“ spevák Alan Averill „Nemtheanga“ vytiahne taký refrén, že dovi dopo. Do keltských veselých a skočných čias nás vracia „Call to Cernunos“. Aj tu poriadne cítiť duch vikingského obdobia kapely BATHORY. Asi najponurejšou a najmenej prívetivou skladbou je „All Against All“. Na túto vec som si dlho zvykal. Je tak správne blacková, len mi nezapadá do konceptu. Ku koncu prichádzajú hymny ako sa patrí a „Death Holy Death“ je totálna eufória. Tu je to, čo som od kapely očakával urobené na 1000 %. Teatrálnosť, gradácia a pocit, že ste vpadli do deja skladby je neopísateľný. Posledná, historická pecka s parádnym klipom, „Victory Has 1000 Fathers, Defeat Is An Orphan“, je zaslúženou koncovkou. A najlepšie je na tom to, že tento hodinový opus si máte chuť pustiť znovu. Máte chuť, znovu byť na tých bojových poliach a cítiť víťazstvo a smrť. A to je sila PRIMORDIAL. A takú má málokto.
MAREK HABDÁK, hodnotenie: 5/5
