Silenoz z DIMMU BORGIR niečo o novinke „Inspiratio Profanus“ ale aj o príprave nového klasického albumu

Ahoj Silenoz, na Slovensku teraz udrela zima, v Nórsku to bude asi tvrdšie, máš rád Nórsko a nórsku zimu, či radšej sa chodíš vyhriať k moru?

V skutočnosti mám rád oboje. Tu, v Nórsku máme poriadne zimy, presne také, aké si pamätám už z 80-tych rokov. Mám rád našu zimnú krajinu, ale mám rád aj teplo pri mori. Nepovedal by som, že mám jedno radšej ako druhé, každé má vyhradené svoj čas a priestor.

DIMMU BORGIR ste zakladali v roku 1993, ako šestnásť, sedemnásťroční mladíci, pričom ostali ste už len ty a Shagrath, ako spomínaš na toto obdobie?

My dvaja sme sa spoznali už na strednej škole. Boli sme tam jediní v čiernom oblečení s hrotmi a reťazami, takže sme si k sebe prirodzene našli cestu, neskôr aj mimo školy. Zistili sme, že máme podobné záľuby, páči sa nám rovnaká hudba, a tak sme si jedného dňa povedali, že si spolu skúsime zajamovať a uvidíme, čo z toho vznikne.

Tento rok teda oslavujete 30. rokov, pričom aj vydávate nový album plný cover verzií, teda dvojitý dôvod na veľké oslavy. Chystáte niečo špeciálne v úzkom kruhu a taktiež pre fanúšikov?

Už minulé leto sme na festivale v Bergene, v Nórsku hrali špeciálny výročný koncert a tento rok ich plánujeme hrať ešte viac. Je to špeciálny set zo starších vecí a vecí, ktoré sme skoro vôbec nehrávali. Bavilo to aj nás a bavili sa aj fanúšikovia, takže je viac ako isté, že to párkrát ešte zopakujeme.

Nový album „Inspiratio Profanus“ vyšiel 8. decembra prostredníctvom Nuclear Blast Records. Je to už váš 11. album. Môžeme to považovať za radový album, alebo je to len pocta legendám a vašim vzorom, prípadne vec, ktorú ste sa rozhodli vydať na vaše výročie?

Určite sa na to nemôžeme pozerať ako na bežný album, sú to vlastne pozbierané viaceré staršie covery, ktoré sme vydávali ako bonusy ku albumom. Začali sme už pracovať na novom plnohodnotnom albume a toto je niečo na skrátenie času, kým bude hotový. Urobili sme to sčasti aj kvôli sebe, nielen kvôli fanúšikom, lebo chceme mať všetky naše covery pekne pod jednou strechou, aby sme sa my a ani vy nemuseli prehrabovať cez množstvo albumov.

Môžeš nám povedať viac o práci na tomto novom pripravovanom plnohodnotnom albume?

Samozrejme, začali sme na ňom pracovať už niekedy v roku 2020 a teraz už máme celkom dosť materiálu. Niektoré piesne už sú celkom dokončené aj s vokálmi. Ale chceme mať každú jednu nahratú ako demoverziu predtým, ako pôjdeme do štúdia a začneme to nahrávať naostro. Toto je náš recept posledných pár albumov a myslím, že sa nám osvedčil.

Už od albumu „Abrahadabra“ ste ako trojčlenná kapela, okrem vás dvoch tam roky pôsobí Galder. Každý z vás sa podieľa na tvorbe vašich albumov, alebo máte nejako podelené úlohy v kapele?

Snažíme sa prácu rozdeliť medzi všetkých. Je nás 6 členov a chceme, aby každý mohol prispieť. Samozrejme najviac toho napíšeme ja so Shagrathom a Galderom, pretože sme v kapele najdlhšie, ale každý môže prísť s vlastným nápadom alebo skritizovať tie naše. Je fajn mať viac pohľadov na vec, lebo to človeku dáva čerstvú perspektívu a bráni nám to stratiť sa vo vlastnom egu.

Funguje vzájomná chémia medzi vami, že nepotrebujete žiadnych ďalších stabilných členov, či je za tým niečo iné?

Áno, táto chémia nám funguje najlepšie, ale čo sa mňa týka, aj všetci ostatní sú plnohodnotnými členmi kapely, pretože keď sme spolu na pódiu, tak sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť.

Môžeš nám priblížiť vznik nového diela „Inspiratio Profanus“? Ako ste vyberali skladby, ktorými ste sa rozhodli uctiť vaše vzory a legendy metalu? Čo pre teba samotného znamená metalová hudba a s tým spojený život umelca?

Metalová hudba formovala môj vkus už od malička a už keď som ako 6-7 ročný počúval svoje idoly ako TWISTED SISTER, KISS, JUDAS PRIEST, IRON MAIDEN, WASP alebo špeciálne DIO, už vtedy som tušil, že toto budem robiť ako dospelý. Ale bol to viac taký podprahový pocit, pretože vážne som nástroj chytil do ruky až v roku 1991 a bola to basová gitara. A vtedy sa začala písať história, môj životný plán, ktorý vlastne znamená nemať žiaden plán a nechať sa unášať životom hudbou. Najskôr sme sa museli zhodnúť vôbec na kapelách, ktoré vyberieme na covery. Niekedy už to je dlhá diskusia a až potom príde na rad diskusia o piesňach. Samozrejme to vždy vyberáme všetci, celá kapela sa musí zhodnúť na danej veci, ktorej potom urobíme cover. Je to taká naša pocta kapelám, na ktorých sme vyrastali, a ktoré ešte stále počúvame. Tiež je to cesta, ako fanúšikom priblížiť prostredie, z ktorého pochádzame a čo nás formovalo.

Určite si sa stretol za svoju kariéru s umelcami, ktorým ste vzdali hold na albume „Inspiratio Profanus“ Aký to bol pre teba pocit?

Vždy, keď stretnete niekoho z vašich detských idolov, je to úžasný pocit. Akosi očakávate, že to budú milí ľudia a zatiaľ sa mi to aj potvrdilo. Samozrejme, keby mal niekto maniere alebo bol doslova protivný, nezmenilo by to môj pohľad na neho, pretože všetci máme dobré a zlé dni a sme len ľudia. Najviac ma dostalo, keď mi pred pár rokmi volal Wolf Hoffman (ACCEPT) a chcel odo mňa radu ohľadom hrania naživo s orchestrom. Tu mi to prišlo ako uzatvorenie cyklu, pretože človek, kvôli ktorému som kedysi chytil gitaru do ruky a začal hrať, mi volá a prosí ma o radu. Niečo úžasné. Ale o tomto je metalová komunita, pomáhame a podporujeme sa navzájom.

Môžeš nám povedať, čo vyjadruje obal albumu „Inspiratio Profanus“? Je veľmi zaujímavý, jeho plus je, že je aj čiernobiely? Autor je ten istý, čo na „Eonian“?

Áno, je to ten istý tím, čo pripravoval aj „Eonian“. Je to veľmi jednoduchý priamočiary štýl a chceme ho nejakú dobu udržiavať, uvidíme, ako dlho nám to vydrží. Tento album tiež dostal názov z dvoch slov, pričom naše normálne albumy majú buď 1 alebo 3 slová. Takto vlastne chceme poukázať, že to nie je plnohodnotný album.

DIMMU BORGIR nie je až tak moc aktívna koncertná kapela v súčasnosti, prečo je tomu tak?

Samozrejme to bolo pre určité zdravotné veci v posledných rokoch, o ktorých sa nejdem rozpisovať, ale hlavne je to preto, že chceme byť kapela, ktorá si vyberá kedy, a kde bude hrať. Samozrejme by sme mohli začať niekoľko turné a inkasovať zisky, ale nechceme to tak robiť. Chceme hrať vtedy, keď máme pocit, že je dôležité hrať a ideálne na miestach, kde sme ešte neboli. Samozrejme chodíme na festivaly, a keď nám potom vyjde normálny nový album, zase sa dostaneme do štandardného turné módu.

Budete prezentovať niektoré skladby aj naživo, chystáte nejaké turné na rok 2024?

V roku 2024 neplánujeme žiadne naše veľké turné, iba festivaly a možno nejaký ten koncert kde tam. V minulosti sme hrali niektoré covery, ako napríklad „Metal Heart“ alebo „Burn In Hell“, ale teraz máme toľko vlastných piesní, že je ťažké nájsť miesto v playliste na cover cudzej piesne. Akože, nikdy nehovor nikdy, ale zatiaľ sa budeme venovať veciam z vlastného katalógu.

Pokiaľ ma pamäť neklame, na Slovensku ste nikdy naživo nevystupovali? Vieš niečo teda povedať len tak z hlavy o našej krajine?

Poznám Bratislavu a viem, že máte históriu v hokeji a skokoch na lyžiach. Ja som dosť veľký fanúšik skokov na lyžiach, tak poznám pár vašich pretekárov. Neviem toho veľa o politike a podobných veciach, ale viem, že máte dobrú underground scénu. V lete budeme hrať v Čechách na Metalfeste, tak dúfam, že veľa Slovákov využije túto šancu sa na nás pozrieť, aspoň teda kým vyjde náš ďalší album.

Ďakujeme za rozhovor, posledné slová patria tebe…

Ďakujem za veľkú podporu počas všetkých našich rokov na scéne. Viem, že je to klišé, ale bez fanúšikov by sme neboli tam, kde sme, takže vám za to patrí obrovská vďaka. A dúfam teda, že sa vidíme na Metalfeste!

Ignis Infernus, Viliam Varg Becler

Preklad: Juraj Bednárik