Pozvánka na IX ročník a spomienky na nidrosiánsku explóziu a ďalšie BM/DM perly VIII ročníka najlepšieho čiernym ódorom  načuchnutého metalového festivalu v strednej Európe

Úvodom Vás pozývame na nový IX ročník tohto festivalu, ktorý sa bude konať na rovnakom mieste v dňoch 29. a 30. XI. 2024. Ide o návrat k skoro zimnému termínu, aj keď mne skorý jesenný termín kvôli počasiu vyhovoval viac, na druhú stranu sa možno opäť na festival vráti tradičný rituál čertov, ktorým bol odštartovaný, keď sa festival konal v zimnom období. Zostava na každom ročníku bola a aj teraz skvelá a na každom ročníku som mal vždy vyprofilovaného lídra, ktorý sa ním aj stal (BLASPHEMY, DJEVEL, MARE), ale tento rok s tým mám problém, skúsim AURA NOIR (a veď mám komplet diskografiu v zbierke na LP, tak prečo nie). Tento rok je priehrštie nórskych skupín, z 12 celkovo 7: AURA NOIR, KHOLD, TULUS, KOLDBRANN, FAUSTCOVEN, BEYOND MAN a nová hviezda vystupujúca z nidrosianského olympu SYN, po 1 zástupcovi majú domáce Rakúsko – MYSTERIVM XARXES, poľský MANBRYNE postavený na základe členov BLAZE OF PERDITION, švédsky MORTUUS, nemecký CHAOS INVOCATION a írsky COSCRADH. A čo vám poviem, vlakom z Bratislavy ste tam za chvíľku, a rakúske železnice sú na úplne inej úrovni, cestovná rýchlosť medzi Viedňou a Welsom bežne vystúpi aj na 250 km/h. Síce pozor, tento rok sa cestuje z Petržalky kvôli rekonštrukciám, ináč chodil aj priamy vlak Bratislava – Wels.

O tom, ako to vyzeralo na predchádzajúcich ročníkoch sa dočítate aj tu: Spomienky na najlepší čierny metalový festival v strednej Európe a pozvánka na nový ročník | Rock Hard Slovensko, potvrdilo sa že natiahnutie tejto akcie na dva dni sa ukázalo ako správne. Opakujem, čo sa týka fotografického zadokumentovania tejto akcie, je to skoro nemožné, v priestoroch sály kde sa hrá, je absencia svetla, veľa hmly, na druhú stranu je tým podtrhnutá temná atmosféra a dobrý zvuk. Opakujem sa, čo sa týka zvuku, ja som bol spokojný, dobre som počul či pod pódiom, či pri zvukárovi. Odkazy na fotografie nájdete na facebookovej stránke akcie https://www.facebook.com/celebrarenoctem. Kto mal eurá navyše, mal ich opäť kde minúť, situácia s merchom sa zas zlepšila, novinka bol tentokrát stánok kapely ZMYRNA s distrom monastyr https://monastyrmetal.bigcartel.com/. Musím sa opakovať z reportov predtým, to ponúkané rakúske pivo za 6+€ cca, je hrozné. Tradične sme sa ubytovali aj s Ragnarom v priľahlom pivovarskom hoteli Gösser Bräu, no nič, je to ale skutočne jediná vec hodná kritiky, a zas „chlastať“ tu skutočne nikto neprišiel. Mimochodom, na záhradke tohto hotela ste si mohli dať pivo napríklad aj s Eskilom, asi najvýraznejšou osobnosťou nidrosianu, na pivo či dačo iné si tam zašli všetky nórske vystupujúce hviezdy, ale aj ďalšie celebrity. V blízkom stánku v podstate v rámci areálu bol stánok s hotdogmi a obdobnými vecami, za pár euro, a v spomínanom blízkom hoteli bolo skutočne dobré pivo a jedlo.

Poďme k hudobnej produkcii. V minulom ročníku slovenské metalové srdce zaplesalo, vystúpili hneď dve slovenské skupiny, a môžem povedať, že sa to prejavilo aj na návštevnosti zo Slovenska a Čiech, pár desiatok som ich len ja postretal. Akciu v piatok odpálila ZMYRNA, pre mňa slovenská kapela, aj keď všetci členovia žijú v Prahe, ale mozog skupiny Mišo, môj kamarát, je zo Žiliny. Videl som ich druhý krát, predtým v takom mrňavom pražskom klube, a musím povedať, že skupine väčšie pódium tiež svedčí. Skupina kombinuje BM s gregoriánskym chorálom a atmosférou stredoveku, mala tentokrát za sebou projekciu čiernobielych záberov zo starých českých filmov, ktorú som ale sledoval iba ako podmaz. Vizuálna stránka bola pôsobivá, oproti mrňavému klubu v Prahe, na pódiu mali množstvo sviečok. Za mňa najlepší otvárak všetkých mnou navštívených Celebrare festivalov. Zmyrna at Celebrare Noctem Fest VIII. Keďže už mám nejaký ten vek, už nezvládam sledovať všetky skupiny, tentokrát padli za obeť nemecký STREAMS OF BLOOD, dal som im tak 5 minút a venoval sa spoločenským povinnostiam. Taká typická nemecká priemerná skupina s kopou železa na pódiu, hrať vedeli, veď napr. spevák v minulosti pôsobil aj v DARKENED NOCTURN SLAUGHTERCULT. Nemôžem povedať, že by hrať nevedeli, snažili sa komunikovať s publikom, ale noc bola ešte dlhá. Napriek tomu, že môj sluch nie je 100%, ďalšie dve skupiny mali so zvukom kus problém. Streams of Blood at Celebrare Noctem Fest VIII. Ako tretí nasledovali slovenský KROLOK, keďže všetko kamaráti, na ich vystúpenie som sa neskutočne tešil. Dáko mi zvuk nesedel, hrali akosi potichu. Každopádne chrlili temnotu takým spôsobom, že vďaka tomu, že som mal hudbu slušne napočúvanú, som sa bavil, najviac ma zabavila hláška, že keby žil Euronymus, tak skupina má split s MAYHEM. Prekvapil ma Maťo za bicími, ich pulzovanie bolo priam cítiť, ako som bol poučený, bicie sú jeho top nástroj, ale vie hrať na všetko, tak isto ako Svarthen na gitare. Skupina sa snažila ukázať svojou hrou a nie rôznymi čačkami mačkami ako skupina predtým. So skupinou hral aj Silenthell s tympánmi, ktoré som ale prakticky nepočul, ako ma raz poučoval Corňák, tympány je vraj problém nazvučiť, a dajme si ruku na srdce, nechápal som ich zaradenie u NIFELHEIM na minulom ročníku, a už vôbec nie tu. Možno preto, že pôsobili iba svojim vizuálom. https://www.youtube.com/watch?v=84SxS0nr3_E. No ako bol KROLOK nedozvučený, tak bol MISOTHEIST prehulený, keď to porovnám s ich neskorším vystúpením na PDM v Prahe, kde ma doslova rozložili na atómy, tuná to bolo zvukovo divné. Namiesto loga premietali cover z nového albumu z marca 2024, pôsobilo to fajn. Keďže som vedel, že ich budem ešte vidieť na PDM, tak tentokrát cca 15 min a šiel som sa venovať spoločenským povinnostiam a sústrediť sa na lídrov večera. Misotheist at Celebrare Noctem Fest VIII. Ako predposlední nastúpili na pódium AKHLYS, a zrazu sa problémy so zvukom stratili. Začali skladbou „Ephialtes“ z v tej dobe posledného albumu „Melinoȅ“, ktorý okrem prvej skladby odohrali celý, a tri skladby zahrali z albumu „The Dreaming“. Priznávam, že som očakával, že naživo bude znieť ich vystúpenie surovejšie, ale nezanikli ani ich „ambientné“ časti vystúpenia. Akhlys at Celebrare Noctem Fest VIII. VEMOD som nikdy nevidel, a bol som zvedavý, či sa ich živé vystúpenie priblíži ich dokonalému albumu „Venter på stormene“, snáď vrcholu čo kedy nidrosiani nahrali. A rovno poviem, že čo som očakával, som aj dostal. Zvuk bol už tentokrát čistý, vystúpenie napriek tomu, že sa jednalo o black metal ušľachtilé a pokojné. Celkovo musím pochváliť projekcie, aj tuná bola taká zvláštne kozmická. Vidieť obe verzie Eskila v jeden víkend je sen, v prípade VEMOD bol jeho prejav black metalovejší, menej okultný. Každopádne, Eskil je génius. Síce chlapi dačo avizovali, že budú hrať aj veci z v tej dobe ešte len pripravovaného albumu, ale že ich bude viac ako z opus magnum „Venter på stormene“, som nečakal. Trošku to ale vzhľadom k refreshnutej zostave je logické, pribudol nový stály hrač Espen Kalstad. Vemod at Celebrare Noctem Fest VIII. Celým vystúpením som sa nechal unášať, až som sa prebral zo sna na hard core afterke na hotelovej izbe s Ragnarom a KROLOKOM, kde rum tiekol potokom. Ubytovaní boli nieže v rovnakom hoteli, ale aj na rovnakej chodbe.

Druhý deň, keďže som ich ešte nevidel, by som nazval čakaním na MARE. A nečakali sme dlho, pár členov sa objavilo na pivnej záhradke v našom hoteli, takže plány ísť do miestnej ZOO boli zas v prdeli. Hudobná produkcia začala domácimi KONFESSION, taký old school black načuchnutý trashom. Konfession at Celebrare Noctem Fest VIII. Nasledovalo pre mňa veľmi príjemné prekvapenie v podobe Američanov OMINOUS RESURRECTION, kapelu som nepoznal, ale keďže bola zo stajne Terratour, tak sa dalo očakávať, čo bude nasledovať. Hráči vystupovali v maskách, ktoré mi najprv pripomenuli masky z HYPNOS, v spojitosti s čiernymi róbami pripomínali dákych morových lekárov. Ich hudba bola mystická, skvelá riffovačka, ich hudba je deštruktívna a okultná zároveň. A ich vystúpenie si dokonca pozreli aj MISOTHEIST a majiteľ Terratour Ole. Ominous Resurrection at Celebrare Noctem Fest VIII. Nasledovala prvá DB rúbanica poľský DOOMBRINGER, s členmi CULTES DES GHOULES, kapela ktorú si vždy radi vypočujete radi naživo, ale dáko v mojej prehustenej zbierke zatiaľ nezakotvili. Doombringer at Celebrare Noctem Fest VIII. Nasledovala kapela, na ktorú som neskutočne tešil, WARMOON LORD, ktorých som predtým videl na Steelfeste, a bolo to pre mňa naj sklamanie večera. Nie, nebolo to zlé, ani to nebolo najnudnejšie vystúpenie festivalu. Ale tesne pred týmto koncertom sa na nich vysral spevák, jednoducho odišiel z turné, a skupina zahrala akustický set bez spevu. Skvelý fínsky BM sa zmenil na najmelodickejšie vystúpenie festivalu, taký white metal bez gulí. Warmoon Lord at Celebrare Noctem VIII. Nasledovala totálna war metalová nakladačka DEATH WORSHIP, koncertu BLASPHEMY sa to ale len priblížilo. Neprehliadnuteľný na pódiu bol basgitarista Kadeniac, naozaj obrovský chlap, ktorý mimochodom hrá teraz aj v BLASPHEMY. Death Worship at Celebrare Noctem VIII. Po vyhladení všetkého živého organizátori všetkých vyhnali von, nasledovala príprava finále. O vystúpeniach MARE som roky počúval a čítal legendy, aj keď z nahrávok, ktoré sú síce skvelé a vinyly mám v zbierke všetky, ich nepovažujem za vrchol metalu, a to ani len nidrosianskeho. Závesy sa roztiahli a dav sa rozbehol, ja som sa usalašil hneď za zvukárom. Pódium vyzeralo tentokrát ináč ako na predchádzajúcich 11-tich vystúpeniach, nesvietili svetlá ani projektor. Priestor pódia osvetľovali iba sviečky, dym bol hustý. Syntetizátorove intro ochabovalo, dramatická pauza a na pódiu sa objavil Eskil. Oblečený v plášti, vzpriamený a so zloženými rukami pomaly kráčal cez oblaky dymu. Potom sa zastavil uprostred pódia, na ktorom boli kosti a kadidlo. A začal najprv operný recitál s gregoriánskymi vplyvmi a hudbou organu. Jeho hlas bol naozaj objemný, veľký, krásny, diabolský. Ako skončilo intro, objavili sa na pódiu aj Björn, Øyvind a najmä Esten (boss MARE) a aj Eskil vzal svoju gitaru. Tradične najdivokejší (všade, kde sa ocitne) bol Björn, a najdivokejší bol aj v popíjaní po koncerte, také KO si naložil… Espen bol ako zombie, ktorý vstal z hrobu, aby ukázal, aké je to v HEL či Valhalle, hra bubeníka bola taká, že bol cítiť každý úder v hrudi a Eskil? Nedivil by som sa ani angažmánu v opere. Hrali zo všetkých období svojej tvorby, začali „Blood Across the Firmament“ zo svojej radovky, najviac ma bavila asi dvojica skladieb z ich EP z roku 2010 „Nachtmahrwalzer: Invocation of the Succubus“ a „Nidrosian Moon Sabbatical“, úplný výpočet nemá zmysel, pri spomienke mám zimomriavky opäť. Musím povedať, že na rozdiel od MISOTHEIST, ktorý má viac neskôr bavili na PDM, tak MARE bolo dokonalejší tuná. Mare at Celebrare Noctem Fest VIII. Čo dodať na záver? Kto raz videl Celebrare a je fanúšikom ódorom načuchnutého metalu, tak sa stane závislým. V neposlednom rade musím spomenúť organizátorov, sú dokonalí a odvádzajú skvelú prácu.

NECROBUTCHER666