DESTRUCTION – nový album, nový entuziazmus

Ahoj Schmier, tieto dni asi tráviš rozhovormi k novému albumu, bavia ťa ešte rozhovory po toľkých rokoch? 😊

Samozrejme, rozhovory mám celkom rád. Nenávidím však celodenné rozhovory, resp. kedysi bolo bežné, že som ráno pustil počítač a vypínal ho neskoro v noci a za ten čas som spravil aj 30 rozhovorov. Stávala sa z toho postupne neúnosná rutina. Dnes to už takto nerobím, spravím pár rozhovorov behom poobedia, človek si tie rozhovory viac užíva, nie je po celom dni z toľkých rozhovorov znechutený a taktiež má čas ešte aj na iné aktivity.

DESTRUCTION má za sebou veľké turné po Európe a Južnej Amerike k 40. výročiu, ako dopadlo turné z tvojho pohľadu, a na ktoré miesta budeš z tohto turné najradšej spomínať?

Z turné máme veľa dobrých spomienok spolu s dobrými kapelami, ktoré s nami na turné participovali. Na koncerty prišlo fakt veľa  ľudí, dokonca niektorí si pamätali naše turné z 1995 so SLAYER. Ťažko povedať, ktorý koncert bol najlepší, ale definitívne najbláznivejší fanúšikovia boli v Latinskej Amerike. Celkovo bolo toto turné pre kapelu veľkým míľnikom, nikdy sme si ani nepredstavovali, že budeme na hudobnej scéne 40 rokov. Z viacerých smerov počúvame, že sme pri tvorbe ovplyvnili viacero kapiel, a nielen thrash metalových, ale black atď. Sme za toto všetko veľmi radi a uvidíme, koľko nám hranie ešte vydrží.

Apropo, nie je to pre teba únavné stále to koncertovanie,  cestovanie po svete, udržuješ sa nejako vo forme ty aj tvoj hlas? Máš nejaké špeciálne rituály pred vystúpením?

Dnes mám omnoho zdravší životný štýl, ako tomu bolo kedysi, viac športujem, stravujem sa zdravšie a menej pijem alkohol. Taktiež si doprajem dlhší spánok, ten je veľmi dôležitý. Keď ľudia prídu na koncert, chcú, aby ste zo seba dali to najlepšie, čiže musel som zmeniť aj svoj životný štýl. Je pre nás veľkým darom cestovať po svete a koncertovať, moc si to ceníme. Svetové turné sme tiež neťahali v kuse, ale medzi jednotlivými kontinentmi sme si dali pár týždňovú pauzu a išli sa domov zregenerovať. Je to veľmi dôležitý krok pri takýchto dlhých turné. Nedá sa lietať po svete pol roka a v kuse koncertovať, potrebujete si aj oddýchnuť. Kedysi sme mali pred koncertom tradíciu, že sme si všetci dali po panáku, ale to už nepraktizujeme.

Prejdime k novinke „Birth of Malice“, ktorá vychádza 7. marca prostredníctvom Napalm Records, koľko trvali práce na novom albume, keďže od vydania posledného albumu „Diabolical“ neubehli ani tri roky a boli ste aj na veľkom jubilejnom turné…

V januári minulý rok sme sa vrátili z turné a hneď sme začali písať nové skladby. Medzi turné sme si párkrát odskočili do štúdia a nahrali nejaké dema. Čiže album sme dávali dokopy po kúskoch, ktorých bolo asi 7, kým všetko bolo hotové, a potom sme zasa vyrazili na turné. Keď sme sa vrátili z turné, tak sme všetko, na čom sme pracovali, pomenili, lebo po pol roku sa nám to už nepáčilo. Za tie roky sme sa už naučili, že je dobré si spraviť dopredu nejaké demá a následne sa neskôr k nim vrátiť, lebo zistíte, že sú na nich nedostatky a veci, ktoré sa vám už nepáčia. Počas leta medzi festivalmi sme následne spravili mixing. Čiže celý proces nahrávania albumu zabral cca 6-7 mesiacov počas prestávok medzi turné a festivalmi.

Všetko sú len nové skladby, alebo sa dostali na album aj nejaké skladby, ktoré ste mali takpovediac „v šuflíku“ z minulého obdobia, alebo to nie je váš štýl práce?

Na albume je iba nový materiál  + 1 cover od kapely ACCEPT.

Po hudobnej stránke kto tvoril nový album, o finálnej podobe skladieb rozhodujete celá kapela alebo?

Ja som hlavný tvorca textov, všetko sú to moje nápady, moje štruktúry skladieb a myšlienky. Následne si spolu sadneme celá kapela  a pracujeme na riffoch a ďalších detailoch a úpravách, čiže každý môže priložiť ruku k dielu, ale celkový ten základ je z mojej hlavy. Je to tímová práca, ale ja som šéf.

Po intre „Birth of Malice“ nasleduje  skladba „Destruction“, je to pocta kapele? Nechceli ste tak nazvať celý album? Prečo titulná skladba je len intro, je to nejaká symbolika?

Chceli sme dosiahnuť to, aby vás prvá skladba navnadila na ďalšie, je to len predkrm. A myslím si, že sa nám to poradilo. Sú to vstupné dvere do albumu. Skladba „Destruction“ je v podstate pocta kapele, ako sme sa cítili v našich začiatkoch, keď metalisti boli vyvrheli spoločnosti a vydedenci, každý ich nenávidel. Taktiež je táto skladba aj poctou naším fanúšikom, ktorí s nami spievajú na koncertoch, lebo bez fanúšikov by sme boli nikto. Našťastie sú tieto zlé časy už  preč, avšak stále vo svete existujú krajiny, kde sú metalisti na okraji spoločnosti, hlavne teda z náboženských alebo sociálnych dôvodov. Uvažovali sme aj nad tým, že nazveme celý album „Destruction“. Aj sme boli tejto myšlienke dosť naklonení, ale v poslednej chvíli sme si tento nápad rozmysleli. Možno sa tak bude volať niektorý náš ďalší album.

Môžeš nám prezradiť, koľko trvalo nahrávanie albumu, v ktorom štúdiu, kto sa postaral o finálnu produkciu a mix a či ste dosiahli takého zvuku, aký ste očakávali?

Nahrávali sme v troch rôznych štúdiách – hlavná gitara, basa a vokál sa nahrávali v Little Creek štúdiu vo Švajčiarsku. S týmto štúdiom spolupracujeme dlhé roky, sú to naši kamaráti a taktiež Švajčiarsko nie je tak ďaleko, čiže môžeme pendlovať hore-dole. Bicie sme nahrávali v štúdiu v Hanoveri, odkiaľ pochádza aj náš bubeník a nakoniec mixing a mastering sme spravili v štúdiu v Belgicku.

Lyrickej stránke sa venuješ ty, podľa všetkého sa nejedná o koncepčný album, lebo sa dotýkaš tém ako ľudské správanie, krviprelievanie, sci-fi,  priblíž nám ty texty zo svojho pohľadu, čo ťa najviac inšpiruje pri ich písaní?

Nápady prichádzajú spontánne. V mobile mám zápisník, do ktorého si vždy poznačím niečo zaujímavé, čo mi akurát preletí hlavou. Koľkokrát ma nejaký názov alebo myšlienka napadne v aute behom šoférovania alebo pri pozeraní tej blbej politiky v telke. Tak si ju poznačím a neskôr ju použijem. Je potrebné si tieto prvotné myšlienky hneď zapísať, lebo človek na ne rýchlo zabudne. Koncept pre nás nie je dôležitý, máme radšej old school texty a nápady s dávkou strachu a temna.

Autorom coveru je maďarský umelec Gyula Havancsák, známy svojimi prácami pre kapely ako ACCEPT, KREATOR a BLIND GUARDIAN, ako sa vám s ním spolupracovalo? Čo vyjadruje samotný obal albumu?

Poznáme sa s Gyulom už dlhé roky, naša spolupráca začala okolo roku 2005, keď nám robil cover na album „Inventor of evil“, odvtedy sme v pravidelnom kontakte. Spravil pre nás už viacero coverov. Gyula je taktiež metalista, takže pri tvorbe coverov sa vieme naladiť na rovnakú hladinu a presne si  vydiskutovať veci, ako by mal cover vyzerať. Niekedy je obal úplne zvrátený, niekedy smiešny, ale vo všeobecnosti je to super práca s človekom, ktorý je taktiež metalista a má svoju víziu. Cover na nový album mu trvalo dať dokopy pár dní. Na samotnom obale sme chceli nejakú symboliku deštrukcie, tentokrát je to lebka a zlo, ktoré z nej vychádza, tak ako z našej hudby. Máme radi old school covery a budeme v tom pokračovať.

Aký bol Schmier v roku 1983 a aký je teraz, okrem toho, že je o pár rokov starší 😊? Osobne si myslím, že 80-te roky boli silno zasľúbené metalu, teraz je veľké množstvo kapiel, stráca sa v tom prehľad, aký je tvoj názor na toto?

V mojej hlave som stále mladý chalan, spomínajúci na bezstarostné detstvo, je to pre umelca dôležité. Zostať mladý. Som stále ten istý chalan ako vtedy, len som sa za tie roky už poučil zo svojich chýb. Keď som bol mladý, tak som bol divoch, teraz som sa už skľudnil. V súčasnosti je ťažké vytvoriť niečo nové. Keď sme začínali, bol to začiatok niečo špeciálneho, heavy metalová história neexistovala. V súčasnosti je všetko pomiešané, rôzne štýly navzájom, máme kadejaký pop metal…nie som vôbec fanúšikom týchto hudobných štýlov, ale zase na druhej strane môžeme byť radi, že sa heavy metalová základňa poslucháčov rozrastá. Metal za posledné roky strašne „skomerčnel“. Veľa kapiel začne hrať metal, aby zarobili peniaze, stali sa slávnymi, to bolo v minulosti nemysliteľné. My sme začali  hrať, lebo sme chceli vydať zo seba nejaké šialenstvo  a nie aby sme boli slávni. Dnes si už hudbou na živobytie zarobíme, ale nezarobíme tak, že budú z nás milionári. Sme proste veľmi radi, že môžeme stále robiť vec, ktorá nás baví a napĺňa.

Podporíte nový album aj turné, aké skladby z nového albumu by ste chceli prezentovať? Ktorú skladbu z DESTRUCTION ty najradšej máš a hráš naživo? 

Cez leto sa chystáme hrať na festivaloch a v jeseni podporíme náš album na európskom turné. Ešte presne nevieme, ktoré veci budeme hrať, ale s istotou viem povedať, že zahráme single, ktoré vyšli, tie ľudia najviac poznajú, hlavne z Youtube. Samozrejme zahráme aj staré veci. Avšak, koncert od koncertu sa môžu niektoré skladby líšiť. Upravujeme set list podľa toho, čo sa ľuďom páči. Skladba, ktorú najradšej  hrávam naživo, je u mňa jasná a je to „Curse the Gods“. Tá skladba má v sebe všetko, čo má dobrá skladba mať.

Tvoj projekt HEADHUNTER je už nenávratne ukončený alebo môžeme očakávať nejaké koncerty prípadne nebodaj nový album?

Nemyslím si, že je to reálne. Bubeník už nebubnuje a má tiež zdravotné problémy, to isté aj gitarista.  Ja väčšinu času venujem DESTRUCTION, ale nikdy nehovor nikdy.

Mohlo by sa ešte zorganizovať turné nemeckej thrash štvorky KREATOR, DESTRUCTION, SODOM a TANKARD, či je to už podľa teba nereálne?

Dúfam v to, ale aktuálne si nemyslím, že je to reálne. Minulý rok sme odohrali spolu jeden koncert v Nemecku a jeden v Rumunsku. Do budúcna však nie je v pláne žiaden ďalší koncert tohto formátu. Rozhodnutie nezáleží len na nás, ale aj na ďalších kapelách a bolo celkom náročne zosúladiť všetky 4 kapely.

Aký je Schmier vo voľnom čase, čomu sa rád venuje, pri čom najlepšie relaxuje?

Keď som doma a mám čas, tak rád športujem, chodím do fitka, bicyklujem, hrám stolný tenis a futbal. Snažím sa udržiavať v kondícií. Taktiež si zájdeme s priateľmi na pivo a dobré  jedlo.

Ďakujeme za rozhovor a posledné slová patria tebe…

Ďakujem za rozhovor a teším sa na koncertovanie na Slovensku.

A.G., Viliam VARG Becler

Preklad: Seker