AUTUMN NOSTALGIE – Metanoia

V posledných rokoch má post-black metal v radoch metalových nadšencov čoraz silnejšie zastúpenie. Jedným z jeho najvýraznejších tuzemských zástupcov je kapela AUTUMN NOSTALGIE zo Šamorína, ktorá si už na slovenskej a stredoeurópskej scéne vybudovala istú mieru rešpektu. Jej predchádzajúce nahrávky, najmä „Esse Est Percipi“ a „Ataraxia“, sa vyznačovali silnou melanchóliou, nevšednou lyrikou a atmosférickým poňatím black metalu s ambientnými pretkanosťami. Tretí album s názvom „Metanoia“, vydaný pod nemeckým vydavateľstvom Northern Silence Productions, predstavuje intímnu cestu temnotou, introspekciou a filozofickou premenu, ktorá nie je len hudobným zážitkom, ale aj výzvou na vnútorný posun. „Metanoia“ (grécky výraz pre „zmenu zmýšľania“ alebo „vnútorná premena“) pôsobí ako hudobná meditácia o tom, čo znamená prestať sa spoliehať len na to, čo je viditeľné, konkrétne, vonkajšie. Je to výzva, aby človek vystúpil za svoje vlastné hranice vnútorných očakávaní, aby si priznal svoju vlastnú tmu aj svetlo. Nie ako rozdelené entity, ale ako súčasť jedného celku. Názov albumu do bodky vystihuje charakter celej nahrávky. Osem skladieb rozložených do zhruba 41 minút ponúka spojenie medzi éterickými momentmi ticha a drsnými výbuchmi emócií. Namiesto lineárneho rozprávania stavia album na vnútorných kontrapunktoch medzi melanchóliou a agresiou, tichom a skreslením, úpadkom a nádejou. Album stavia otázku, čo ak je cesta spasenia alebo transformácie (nie do dokonalosti, ale do autenticity) tou, ktorá prináša viac pokoja než únik či idealizmus. Texty nie sú explicitne zverejnené, no nálady skladieb a názvy napovedajú, že „Metanoia“ je výpoveď o vnútornom odpútaní sa od známeho, o zápase s identitou, o potrebe premeny, ktorá bolí, ale je nevyhnutná. Zvuková produkcia sa drží ďaleko od sterilnej čistoty, ktorú dnes často počuť v žánroch s prívlastkom „post“. Gitary sú vrstvené, nie však preťažené. Znejú ako steny hmly, ktoré sa rozostupujú, len aby odhalili temný obzor. Vokály pôsobia viac ako vnútorné výkriky než ako spev. Témy ako existenčné otázky, vnútorný boj so svetom, odosobnenie, hľadanie zmyslu, to všetko robí album nie iba hudobným počinom, ale aj duchovnou cestou. Úvodná inštrumentálna „Introduction“ a „Interludium“ v strede albumu slúžia ako brány, nie len do sveta kapely, ale aj do duše poslucháča. Pomáhajú budovať napätie. Poskytujú priestor pre dozvuky, ktoré korešpondujú s myšlienkou, že transformácia často prebieha v momentoch, keď sa formálne nič nedeje. Tieto momenty sú rovnako dôležité ako tie najintenzívnejšie pasáže. V neposlednom rade sa predchádza únave poslucháča nakoľko niektoré skladby sú dlhšie a intenzívnejšie. V „Return to Nowhere“ sa zjavne definuje téma vzdialenosti, hľadania, takmer pútnickej cesty, pri ktorej sa človek oslobodzuje od zahmlených výpovedí o vonkajšom svete. Melodické motívy sa tu rozvíjajú s rastúcou intenzitou a vokály sú tu emotívne silné. Skladba „Shrouded by Fading Years“ pôsobí ako pomalé prelievanie starých spomienok cez prsty. Nie je to jednoduchý posluch. Dynamika tu funguje na jemných kontrastoch, nie na efektných zvratoch. AUTUMN NOSTALGIE sa nesnažia šokovať, ich sila spočíva v trpezlivosti a schopnosti stavať napätie z maličkostí. Titulná skladba „Metanoia“ sa svojím názvom aj obsahom dotýka samotného jadra nahrávky. Ide o pojem označujúci radikálnu vnútornú premenu. Hudobné vrstvy sa postupne rozvíjajú, neponáhľajú sa, ale nezadržateľne rastú. Výsledok je vyčerpávajúci aj oslobodzujúci. „Remain in the Depths of Blind Darkness“ prináša množstvo silných hudobných elementov. Táto skladba je najlepším dôkazom, že v AUTUMN NOSTALGIE dokážu vytvoriť hudbu, ktorá nielen znie, ale rezonuje. „Silent Gravestones“ kombinuje nostalgické motívy s pocitom vzdialeného smútku. Pôsobí ako pohľad na opustený cintorín v hmle. Nehovorí priamo, ale v obrazoch. Vokály sú vzdialené, zasnené, no stále hrozivo osobné. Gitary vytvárajú textúru, nie rytmus, a celý track pôsobí ako sen, z ktorého sa človek nechce, alebo nedokáže prebudiť. Skvelý most medzi introspektívnymi a agresívnejšími časťami albumu. „There Is Still Snow, Hypomanie“ je výborný inštrumentálny záver, ktorý pôsobí ako zamrznutá fotografia (zimná krajina, ticho, reflexia). Je to skladba, ktorá necháva poslucháča stáť chvíľu v polo svetle, premýšľať o prežitom, o ceste, o tom, čo sa stratilo aj čo možno ešte získať. Táto kompozícia je niečo ako tichý odchod, akoby posledné zamrznuté slovo pred návratom do reality. „Metanoia“ nie je ľahký album a nie je to album pre každého. Nie je určený na pozadie pozornosti poslucháča, ani na prvé počutie. Neprináša hitové pasáže ani ľahko uchopiteľné riffy. Je to album pre tých, ktorí v metale nehľadajú len úder, ale aj zmysel. Ak zvažujete vstúpiť do sveta AUTUMN NOSTALGIE, začnite práve touto nahrávkou. Možno vás privedie k ešte starším dielam kapely a objavíte krásu, ktorá sa skrýva v temnote. Pre tých, ktorých baví premýšľať, vnímať, nechať sa pohltiť. Fanúšikovia napr. DEAFHEAVEN, ALCEST, HYPOMANIE či WOODS OF DESOLATION tu nájdu spriaznenú dušu.

EDUARD KOPRNA, hodnotenie 4,5/5