Návrat ku koreňom: Rob Dukes je späť a EXODUS znie oveľa agresívnejšie a organickejšie,  než kedykoľvek predtým

Ahoj Gary, ako sa máš, ako tráviš tieto dni, samozrejme okrem podávania rozhovorov?

Ahoj. Dnes máme deň voľna. Sme práve na turné s MEGADETH a ANTHRAX tu hore v Kanade a sneží tu ako o dušu. Hej, je tu riadna kosa, takže sa len snažím udržať v teple.

EXODUS je na scéne už od roku 1979, je v podstate najstaršou thrash metalovou kapelou, ty si na začiatku 80- tych rokov naskočil do kapely ako mladík, ako spomínaš na toto obdobie?

Vieš, je vlastne celkom neuveriteľné, že sme stále tu, hlavne keď si vezmeš, koľko… no vieš, koľko drog sme brali a do akých extrémov to až zašlo, že sme to vôbec prežili. Takže cítime, že máme fakt obrovské šťastie.

EXODUS mal počas svojej existencie pár prestávok, čím boli spôsobené, mali ste aj veľmi dlhú vydavateľskú pauzu medzi albumami „Force of Habit“ a „Tempo of the Damned“, 12 rokov,  prečo?

No, kapela sa po „Force of Habit“ rozpadla, vieš. Bol som z toho rozčarovaný, nebol som šťastný a radšej som sa rozhodol zostať doma s manželkou a dcérou, než by som mal byť niekde vonku a robiť niečo, čo ma už vôbec nebavilo. No a potom, vieš, sme sa rozhodli dať to opäť dokopy s Paulom Baloffom, čo bolo niečo úžasné. Lenže potom sa tie problémy s drogami strašne zhoršili a vyžadovalo si to najprv sa vyčistiť a dostať sa z toho, aby sme vôbec mohli byť znova kreatívni.

Nový album „Goliath“ vydávate 20. marca prostredníctvom Napalm Records,  je to prvý album v tejto firme po dlhých rokoch v Nuclear Blast Records, prečo práve Napalm?

Vieš, v Nuclear Blast sa veci zmenili. Z ľudí, čo sa tam o kapelu starali, už nezostal nikto okrem jedného človeka, no a ten teraz robí pre Napalm. Takže sme jednoducho mali pocit, že tam už nikoho nepoznáme, a že potrebujeme nový začiatok. Na Nuclear Blast a všetky tie roky máme len tie najlepšie spomienky, predsa len sme tam boli fakt dlho. Ale pri tomto albume je všetko čerstvé, všetko je nové. Máme nových agentov, nový merch, nový manažment a nové vydavateľstvo. Takže sme jednoducho začali s úplne čistým štítom.

Ako prvú skladbu z novinky ste vypustili „3111“, podporenú aj videoklipom,  je silná a dosť kontroverzná, čo má vyjadrovať?

No, názov tej skladby vlastne hovorí o tom, koľko ľudí bolo zavraždených v roku 2010 v meste Juárez kvôli násiliu kartelov. Vieš, je to celkom malé mesto a padlo tam vyše 3000 ľudí. Je to brutálne. A čo sa týka klipu, tú prvú verziu nám YouTube cenzuroval až do takej miery, že sa nám vyhrážali úplným zmazaním nášho kanála. Takže sme museli urobiť cenzurovanú verziu. Následne sme ale spravili tú pravú verziu, režisérsky zostrih, ktorý si môžeš pozrieť, keď pôjdeš na stránku exodus3111.com. Vytvorili sme si na to totiž vlastný web, aby sme to tam mohli zavesiť a ukázať to ľuďom úplne bez cenzúry.

Ale za najväčšiu novinku môžeme považovať návrat Roba Dukesa na post speváka. Prečo padlo rozhodnutie opätovne na neho a ako ovplyvnil nový album?

Rob bol po všetky tie roky jedným z našich najlepších priateľov, a keď veci dospeli do bodu, kedy sme cítili, že spolupráca so Steveom už nie je do budúcna udržateľná, Rob bol pre nás jedinou voľbou. Teda, robili sme si srandu, že by sme možno mohli nájsť nejakých 25-ročných chalanov, čo by ešte dokázali zoskočiť z komba bez toho, aby odišli v sanitke, vieš, ale celkom vážne, vedeli sme, že to musí byť Rob. Všetky skladby sa napísali až po tom, čo sa k nám pridal. A keď sme nahrávali, veľmi rýchlo sme zistili, že Rob toho dokáže oveľa viac, než sme si mysleli. Vedeli sme, že vie dať ten násilný, agresívny thrash lepšie než ktokoľvek iný, ale ukázal nám, že do svojho spevu dostal viacero polôh, ktoré sme mohli parádne využiť. A práve Robov vokálny výkon robí tento album tým, čím je.

Na albume sa objavia aj hostia Peter Tägtgren  z HYPOCRISY a huslistka Katie Jacoby. Ako vznikla táto kolaborácia, a prečo padla voľba práve na nich?

No, s Katie… začnem s Katie. Je to naša blízka kamarátka, už dlho je pre nás ako taká malá sestra. Prvýkrát s nami hrala, zadžemovala si s nami na pódiu, keď mala tuším 15 rokov. A keď sme nahrávali všetky tie harmónie v strednej pasáži skladby „Goliath“, jednoducho som v hlave zrazu počul husle. Lenže Katie bola v tom čase na turné s THE WHO. Je to huslistka pre THE WHO a hrá aj na sólových turné Rogera Daltreyho. Tak sme zavolali niekoho iného a ten to nahral. Nebolo to zahraté dosť dobre, ale potvrdilo mi to, že ten nápad bol správny, a že to bude pecka, keď sa to urobí poriadne. Takže, keď sa vrátila domov, poslal som jej tú skladbu a ona mi obratom poslala snáď celú sláčikovú sekciu. A je to proste nádhera. Dodalo to tej skladbe takú zvláštnu úroveň krásy a smútku. A potom sme mali to šťastie, že sme ju dostali aj do videoklipu.

Čo sa týka skladby „The Changing Me“, to bola Leeho vec. A on mal od samého začiatku víziu, že by tam mal hosťovať Peter. Peter je tiež jeden z našich najbližších priateľov. Už sme spolu predtým spolupracovali – ja som nahral sólo pre HYPOCRISY a on nám v minulosti naspieval sprievodné vokály. Takže Lee mu tú skladbu poslal a on nám poslal späť tie najdokonalejšie vokály, aké si kedy počul. Proste to tú skladbu posunulo na úplne iný level a urobil ju fakt skvelou.

Album sa oproti tradičnému thrash metal soundu zdá byť viac variabilný – má dosť pomalých, temných častí… bol to zámer, alebo to vzniklo len počas skladateľského procesu?

U nás nevzniká nič nasilu, všetko ide úplne prirodzene. Proste len skladáme, píšeme pesničky a ten riff, ktorý vylezie z gitary, tak ten tam proste je. Čo sa týka skladieb, ktoré sme vybrali na tento album, takmer polovicu z nich napísal Lee, a práve to tomu dodalo takú tú pestrosť. A tie ďalšie veci, ktoré sme si odložili na ďalšie leto, sú do bodky rovnako dobré. Bolo fakt ťažké vybrať, ktoré z nich nakoniec použijeme, ale táto zostava skladieb sa nám páči. Keď príde ten správny čas, pôjdeme, dorobíme ten zvyšok ďalšej nahrávky a budeme ju môcť vydať celkom rýchlo. Ale vieš, na tomto albume jednoducho spolupracovali všetci, a práve to mu dodalo takú tú parádnu šťavu.

Ako prebiehalo nahrávanie albumu, kto sa na ňom podieľal z kapely? Čítal som, že už máte hotového cca 80% materiálu na ďalší album…

Hej, na ten ďalší album už máme hotových a nahratých osem skladieb. Takže nám chýbajú už len dve, aby sme tú ďalšiu nahrávku kompletne uzavreli. V každom prípade ale budeme tvoriť ďalej. Je teda dosť veľká šanca, že keď príde čas nahrávať, budeme mať hotových o pár vecí viac a z nich si potom budeme vyberať. Naším spoločným cieľom s Leem bolo od samého začiatku to, že sa pokúsime dokončiť dva albumy naraz. Potom by sme mohli, vieš, ten nasledujúci vydať rýchlo, hneď ako nastane ten správny čas a nestrácali by sme zbytočne žiadny čas. Predsa len, už nemladneme… Ten cieľ sme takmer splnili, no a ten zvyšok proste dorobíme, keď na to príde čas.

O mix albumu sa postaral Mark Lewis, ktorý spolupracoval napríklad s MEGADETH, WHITECHAPEL, spolupracovali ste s ním aj v minulosti? Je z vašej strany spokojnosť s finálnym zvukom a produkciou albumu?

Sme maximálne spokojní. Dopadlo to úplne úžasne. Vieš, už dlho sme dobrí kamoši, ale EXODUS predsa odjakživa spolupracoval s Andym Sneapom. A keď som sa ho spýtal, či by do toho nešiel aj pri tomto albume, bol práve príliš zaneprázdnený s JUDAS PRIEST, takže to nemohol zobrať. Ale povedal aj jednu veľmi dôležitú vec, a to, že po toľkých rokoch je asi načase, aby EXODUS skúsil niečo iné, vieš, len tak, že čo z toho vzíde. Tak sme do toho išli. Ten mix na tomto albume je fakt masívny, hlavne tie spodky sú obrovské. Je tam viac basgitary a vieš, stále to znie ako EXODUS, ale ten mix je oveľa hutnejší. Chcel som niečo, čo bude znieť takmer ako nejaký super nadupaný hardrockový mix. A Mark odviedol dokonalú prácu.

Album „Goliath“ podporíte čo nevidieť európskym turné po boku KREATOR a CARCASS, môžeme očakávať nejaké špeciálne vystúpenie, aké skladby budú zahrané z nového albumu?

Vieš, zatiaľ sme ešte vôbec nevymysleli, ktoré skladby budeme vlastne hrať, ale už sa o tom začíname baviť, pretože to tu bude skôr, než si myslíme. Takže by sme to už radšej mali začať riešiť.

Gary, si známy sledovaním zahraničných historických filmov, ktoré máš najradšej  a taktiež aj ktoré obdobie histórie? Aj ich máš vyzbierané na nejakých originál video nosičoch?

Nie, už vôbec. Kedysi áno, vieš, tak ako mnoho ľudí aj ja som mal doma kopu DVD-čiek, ale dnes už vlastne ani nemám DVD prehrávač. Môj absolútne najobľúbenejší film je Statočné srdce, ale videl som ho už toľkokrát, že teraz ho na turné používam skôr ako uspávanku. Keď chcem zaspať, jednoducho si ho pustím. A väčšinou zalomím ešte predtým, než mu zabijú ženu. Ale inak milujem čokoľvek, čo sa točí okolo Vikingov. Zbožňujem seriál Vikingovia a na Netflixe je jeden seriál, volá sa Posledné kráľovstvo (The Last Kingdom), a ten mám naozaj hrozne rád.

Dotknime sa trošku aj SLAYER, naskočil si do kapely  v roku 2011, vtedy ako náhradník za Jeffa a po jeho smrti si sa stal členom SLAYER. Aké to bolo, keď ta oslovili? Ako si dokázal skĺbiť SLAYER a EXODUS?

Moc dobre nie. Teda, bolo to dosť ťažké. Vieš, na začiatku sme si všetci mysleli a dúfali, že sa Jeff vráti. Ja som rátal s tým, že to bude možno tak na dve turné. Bral som to tak, že to pre mňa bude fakt skvelá skúsenosť, a že to bude sranda. A že mojou jedinou starosťou bude proste drtiť na gitare a neriešiť okolo toho žiadny biznis a podobné veci. Nakoniec sa to ale, samozrejme, kvôli tej tragédii natiahlo na takmer 10 rokov a teraz to ešte občasne pokračuje. Takže áno, dopadlo to úplne inak, než som čakal. A úprimne by som si prial, aby tam bol Jeff a vrátil sa na svoje miesto.

Nový album od SLAYER asi očakávať nemôžme, ale ako sa hovorí „nikdy nehovor nikdy“, ale čo tak ešte nejaké európske turné?

Ďalšie turné ani albumy už nikdy nebudú. Myslím si, že kým nás to bude stále baviť, sem-tam sa na nejakom tom jednotlivom koncerte predsa len ukážeme. Ale, vieš, pre mňa je to takto úplne ideálne, pretože vďaka tomu mi zostáva väčšina voľného času na EXODUS.

Odpovedáš teraz pre československú verziu ROCK HARD,  kde si v oboch krajinách párkrát vystupoval, poznáš niečo z týchto krajín, prípadne ich kapely?

Popravde ani nie. Teda, hrám tam hrozne rád. Sú tam jedni z najlepších fanúšikov vôbec, k tomu tá kultúra, je to proste krásne miesto. A vždy sa tam veľmi teším, obzvlášť keď sa tam podarí hrať v lete. Je to fakt super. Bol som tam so SLAYER a počasie bolo vtedy parádne, takže sa dalo len tak prechádzať vonku po okolí. Bolo to jednoducho úžasné.

Ďakujeme Gary za rozhovor a ako je tradíciou, posledné slová patria tebe.

Aj ja veľmi pekne ďakujem a verím, že si všetci užijete nový album „Goliath“.

Text: Viliam VARG Becler

Preklad: Juraj Bednárik