Umelkyňa Sharuzen šla vždy za svojimi snami, dnes má tetovacie štúdio v Nemecku.
Túto zaujímavú umelkyňu som spoznal pred vyše desiatimi rokmi na jednom zo slovenských rockových festivalov a pôvodne som si myslel, že sa venuje len modelingu. Postupne som sa dozvedal, že sa venuje aj fotografovaniu, maľovaniu a najmä tetovaniu. Veľmi ma fascinuje, keď človek ide za svojimi snami a svoje záľuby pretaví v živobitie. V podstate som sledoval tatérske práce Sharuzen od jej začiatkov a dnes je to úspešná tatérka s rôznymi oceneniami z medzinárodných tatérskych konvencií. Som rád, že je jednou z prvých osobností, ktoré vám môžeme na webe RockHard.sk predstaviť v rámci Lifestyleovej sekcie.
Ahoj Sharuzen, ako sa ti darí? Ako zvládaš toto náročné obdobie poznačené panedémiou Covid-19? Do akej miery to ovplyvnilo tvoju prácu a tvorbu?
Mám sa celkom fajn, vďaka za opýtanie. Toto obdobie sa snažím zvládať hlavne kreatívne. Maľujem každý deň, skášam rôzne techniky a nemusím robiť žiadne kompromisy kvôli času. Takže v podstate má toto obdobie veľmi dobrý vplyv na moju tvorbu.
Naposledy, keď sme spolu hovorili, si sa sťahovala do nemeckého Kolína. Podarilo sa ti tam vybudovať si zázemie? Alebo si sa presunula niekam ďalej?
V Kolíne som zostala len pár mesiacov a potom som sa presunula ďalej do Falcka, konkrétne do mestečka Bad Bergzabern, v ktorom som si pred piatimi rokmi otvorila štúdio.
Tvoje najhlavnejšie umelecké aktivity už dlhiše sú tetovanie, maľba a modeling, prípadne fotografia. V akom pomere sú v súčasnosti tieto aktivity pre teba aktuálne? Určite ti všetky poskytujú dôležitý pocit sebarealizácie, ale ako sa vraví, aj účty treba z niečoho platiť… 🙂
V prvom rade sa samozrejme venujem tetovaniu, čím sa aj živím a tým pádom mi zaberá aj najviac času. Keď netetujem, tak sa snažím malovať čo najviac. Maľba a kresba sú pre mňa ako umelca veľmi dôležité a úzko súvisia aj s tetovaním. Rovnako ako aj fotografovanie a modeling, ked’že pre svoje tetovania a maľby, ktoré sú vždy originálne, potrebujem referencie. Tie si pripravujem sama v spolupráci s modelmi a modelkami, ktorí súhlasia, že ich fotografie potom použijem ako podklady pre svoje tetovania alebo maľby.
Okrem toho samozrejme aj ja rada pózujem ako model. Modeling ako umelec vnímam v podstate podobne ako maľbu, maľbu fotoaparátom a ako model umelec mám konkrétnu predstavu o tom, ako by mala fotka vyzerať.
Ako si sa k modelingu vlastne dostala? Kedy prišiel ten nápad, vyskúšať to?
K modelingu som sa dostala práve vďaka fotografovaniu. Moja hlava bola vždy plná nápadov a doslova konkrétnych obrazov, ktoré som potom chcela čím skôr zrealizovať. Tak som veľa krát odfotila samú seba a keď moje fotografie videli niektorí fotografi, požiadali ma, či by som mohla zapózovať aj pre nich. Tak sa to vlastne začalo.
Väčšina fotografii, ktoré som videl, sú zamerané na gotiku. Čo ťa najviac priťahuje na tejto subkultúre?
To, že mi ponúka v podstate neobmedzený priestor na sebarealizáciu. Je charizmatická, tajomná, monštrózna a popri tom stále krásna. Dá sa veľmi dobre kombinovať s inými prvkami.
Keď to zvrtnem na tvoju prácu tatérky, na aký štýl sa najčastejšie a najradšej orientuješ?
Mojim najobľúbenejším štýlom v tetovaní je realizmus, surrealizmus a fantasy. Najradšej a najlepšie sa mi tvorí, keď mám voľnú ruku. Keď ma osloví klient s tým, že má určitý nápad, ale v podstate chce celé prevedenie nechať na mňa, to mám úplne najradšej. A v podstate mám to šťastie, že tak aj najčastejšie pracujem.
Mal niektorý z tatérov, s ktorými si spolupracovala na teba nejaký vplyv, v zmysle akéhosi mentorstva, výuky, rád… alebo si úplný samouk?
V podstate som samouk. Prvé tetovanie som si vyskúšala sama na sebe. Neskôr na známych a profesionálne som začala tetovat až v Londýne.
Na akých najzaujímavejších projektoch si za posledných pár rokov pracovala? Aké máš plány na obdobie po skončení pandémie?
Pre organizáciu Sea Shepherd som navrhla dizajn trička, ktorého motívom je ich logo a ktoré môžete nájsť na ich oficiálnej stránke. Chystáme už aj ďalší projekt, ktorý ale zatiaľ nebudem ďalej prezrádzať, tak verím že po skončení pandémie sa máme na čo tešiť.
Dlhodobo tiež spolupracujem s americkou značkou Sullen Clothing, pre ktorých tiež navrhujem tričká a tento rok mi vyšiel v poradí už tretí dizajn.
Po skončení pandémie, alebo keď sa všetko vráti do normálu, by som si chcela otvoriť štúdio konečne aj doma na Slovensku. Išlo by o privátne štúdio, v ktorom by som tetovala svoje vlastné návrhy.
A samozrejme plánujem ďalej cestovať.
Aký máš vzťah k Tattoo Conventions z pohľadu umelkyne? Je to pre teba viac-menej priestor na prezentáciu svojich tatérskych schopností. Je to ale priestor, kde sa ti dobre pracuje? Nepracuje sa ti lepšie v kľude tattoo štúdia?
Tattoo conventions sú v prvom rade priestorom na sebaprezentáciu a získavanie potrebných kontaktov. Samozrejme najradšej pracujem vo svojom vlastnom štúdiu a pri hudbe, ktroú mám rada. Na druhej strane som rada, keď môžem z času na čas vypadnúť a tetovať na convention. Tá atmosféra a energia, ktorá tam prúdi celým prostredím, sa nedá prežiť nikde inde. Conventions mi tak určite ponúkajú možnosť cestovať po celom svete a spoznávať zaujímavých ľudí. Podarilo sa mi na týchto konvenciách získať aj rôzne ocenenia. Najviac si cením napríklad ocenenia z Kalifornie, Číny, Brusselu či Dublinu.
Aká hudba ti v súčasnosti najčastejšie hrá pri práci? Prípadne, aká hudba je pre teba v súčasnosti Top?
To je naozaj rôzne a záleží hlavne od toho ako sa cítitm, ale aj od toho, čo idem tetovať. Hudba dokáže stimulovať nie len moj kreatívny proces, ale aj rýchlosť akou tetujem. Najradšej mám metalovú hudbu ale často počúvam aj rôzne alternatívne veci od rozličných umelcov. Zhrnula by som to asi tak, že pri tetovaní rada počúvam black metal, keď som na cestách tak mám rada rock a pri maľovaní mám zase rada alternatívnu a gothic rock hudbu. A aká hudba je pre mna top? Jednoznačne TYPE O NEGATIVE, to si dokážem pustiť naozaj hocikedy a vždy ma dokáže dobre naladiť, upokojiť, inšpirovať.
A akým spôsobom zvykneš hudbu počúvať? Vyhovujú ti streamovacie služby, alebo funguješ na CD prípadne vinyloch?
Kvôli jednoduchosti najčastejšie cez Spotify, no nezanevrela som ani na klasické CD či vinyly, ktoré si vždy rada kúpim či už na koncerte alebo na festivale.