Holandská beštia opäť zaútočila

DEAD HEAD je holandská thrash metalová skupina z mesta Kampen. Kapela vznikla v roku 1989. Teda v čase, ktorý je považovaný za mimoriadne úrodné thrash metalové obdobie. Tvorba kapely bola od začiatku ovplyvnená klasickými skupinami ako DARK ANGEL, POSSESSED alebo KREATOR. DEAD HEAD svoj debutový album vydali v roku 1991. Neskôr pridali ďalších päť štúdiových záznamov, viacero EP a kompilácií. S vydávaním kvalitnej hudby zostávajú konzistentní už viac ako tridsať rokov. O čom svedčí aj aktuálny, v poradí siedmy štúdiový album s názvom „Slave Driver“, ktorý opäť ponúka intenzívny agresívny thrash metal vo svojej najčistejšej dostupnej forme! Novinka vychádza v podobe CD a LP pod značkou vydavateľstva Hammerheart Record. Viac nám o kapele a novej nahrávke prezradí gitarista Ronnie van der Wey v nasledujúcich riadkoch.

Pozdravujem zo Slovenska. Na hudobnej scéne s DEAD HEAD pôsobíte od roku 1989. Ako by si zhodnotil tento čas? Si spokojný s tým, čo ste ako kapela dosiahli? Čo považuješ doteraz za vášnajväčší úspech?

Zdravím, ďakujem za túto príležitosť a záujem o našu kapelu. Nuž, naším najväčším úspechom je zrejme to, že sme spolu stále ešte ako kapela, máme väčšinu našej pôvodnej zostavy, stále vydávame nové albumy a vystupujeme na koncertoch. Toto je to, čo milujeme, je to náš život. A samozrejme je tiež skvelé, že môžeme raz za nejaký čas zdieľať našu hudbu s inými ľuďmi. Či som spokojný? No, každá kapela chce mať čo najviac poslucháčov, takže vždy je priestor na zlepšenie sa v tejto oblasti. Avšak uvedomujem si, že ako kapela nemáme jednoduchú hudbu, ktorá by bola pre každého. Nehráme len tak nejaký thrash metal. Preto si myslím, že vždy budeme vypĺňať nejaké to chýbajúce miesto na trhu a undergroundovej scéne. Ale s tými všetkými dobrými ohlasmi na náš nový album „Slave Driver“, ktovie, čo sa stane…

Holandsko má dlhodobo silnú a živú undergroundovú scénu. Ako vidíš súčasný stav v porovnaní s tým, keď DEAD HEAD v roku 1989 začínali?

Scéna je úplne iná. V roku 1989 bola hudobná scéna viac odviazanejšia a kreatívnejšia a bolo na nej mnoho úžasných kapiel, ktoré hrali všetky možné žánre hudby. Bola viac o hudbe, než o pretvárke a imidži a zvyčajne malo každé vystúpenie obrovské publikum. V tomto prostredí vzniklo množstvo veľmi známych kapiel. Toto podporovalo aj to, že na scéne sa angažovalo mnoho centier pre mladých a hudobných hál. Každé mesto malo miesto, kde ste mohli vystupovať a sami fanúšikovia metalu si mohli rezervovať akú kapelu chceli. V dnešných časoch je metal až moc komerčný a dosť vykorisťovaný ako žáner. A mnoho kapiel tento trend aj nasleduje. Dnes je Holandsko známe prevažne kvôli kapelám, ktoré majú akoby štýl divadelnej gotiky s prevažne ženskými vokálmi, klávesmi a ručiacimi gitaristami alebo basistami. Mne osobne sa nepáči ani jedno z toho.

V dnešnej dobe sa všetko žánrovo škatuľkuje alebo k niečomu prirovnáva. Ktoré kapely sú podľa vás ekvivalentom DEAD HEAD? Alebo všeobecne, aké sú tvoje hudobné vzory?

Mohol by som ich vymenovať celkom dosť. Vyrastal som na kapelách ako IRON MAIDEN alebo JUDAS PRIEST. Ale samozrejme, vďaka vplyvu kapiel ako HELLHAMMER, MESSIAH a nemeckých thrash metalových kapiel sme sa posunuli do oveľa extrémnejšieho teritória. Za posledných viac ako 30 rokov bola kapela DEAD HEAD prirovnávaná ku SLAYER alebo KREATOR, avšak nemyslím si, že naša hudba je im podobná. Skôr sme boli viac ovplyvnení kapelami POSSESSED, SACRIFICE, WHIPLASH, BLOODCUM, SADUS a možno starým dobrým DEATH. Porovnanie s kapelou KREATOR bolo hlavne kvôli hlasu nášho pôvodného speváka, pretože sa jeho hlas podobal na Milleov. No keď si to raz Mille vypočul, prehlásil, že sú ich hlasy úplne odlišné! Ľudia nás tiež škatuľkujú ako death/thrash kapelu, ale myslím si, že prvky death metalu sú stále nejako limitované aj napriek tomu, že death metal počúvame často. Chápem odkiaľ sa toto prirovnanie berie, pretože DEAD HEAD vždy dosť často hrali spolu s death metalovými kapelami a naše logo má skôr takéto prvky než prvky skateboard-ANTHRAX-DRI-štýlu.

Za viac ako 30 rokov existencie ste čelili niekoľkým zmenám v zostave. Po tretí krát odišiel spoluzakladateľ kapely Tom van Dijk (basová gitara, spev v DEAD HEAD v rokoch 1989–1999, 2003–2008, 2012–2021, pozn. red.). Vrátil sa Ralph de Boer. Myslíš si, že tieto zmeny prispeli k rozvoju a posilneniu kapely?

Nemyslím si, že ako kapela sme mali toľko zmien. Povedal by som, že iné kapely ich majú omnoho viac. Náš bubeník nebol v kapele len pár rokov kvôli tomu, že chcel doštudovať vysokú školu. A taktiež sme mali len zopár zmien čo sa týka spevákov. Popravde, Tom odišiel z kapely asi sedemkrát, ale vždy bol poruke, keď sa nahrával nový album. A za tie roky sme vystupovali len asi s tromi inými spevákmi. Naša najväčšia zmena sa udiala minulý rok potom, čo sa do kapely vrátil náš momentálny spevák Ralph, pretože sa začal viac angažovať v písaní textov a tvorení vokálov. Vieš, dosť sa zmenil odkedy sme v roku 2009 vydali spoločný album „Depression Tank“. Tiež je momentálne súčasťou death metalovej kapely BODYFARM, ktorá je naozaj super, a jeho výška, čo sa vokálov týka, sa o dosť zlepšila. Boli sme ohromení jeho výkonom na albume „Slave Driver“.

Povedz nám niečo o svojom najnovšom albume „Slave Driver“. Narazil som na viaceré pozitívne ohlasy a recenzie, takže predpokladám, že vás to teší.O čom je tento album po textovej stránke, resp. aký odkaz sa snažíte šíriť týmto vydaním?

Album nemá len jedno posolstvo, pretože obsahuje desať skladieb a každá má inú tématiku. „Acolyte“ je o tom, ako katolícka cirkev zneužíva malé deti, zatiaľ čo „Grim Side Valley“ sa zameriava na temné myšlienky a činnosti bytia človeka. Skladba „Parabellum“ bola inšpirovaná zbraňou Luger. Text skladby popisuje, ako niekedy musíme najprv viesť vojnu, aby sme mohli dosiahnuť mier. „Southfork“ bola inšpirovaná seriálom Dallas a „Drawn Into The Wrire“ je o bitkách vo vzdychu a samovražedných pilotoch v Pacifiku počas druhej svetovej vojny. Takže môžeme vidieť, že nás inšpirovalo množstvo vecí. Väčšinu z toho môžete nájsť v knihách, na internete alebo v skutočnom živote. Filmy sú taktiež dobrým zdrojom inšpirácie a fantázie, ktorú môžete využiť pri práci. Je pre nás dôležité písať o niečom jedinečnom a radi tvoríme texty, ktoré sú mätúce, ale zároveň si ich môžete s niečím spojiť. Čo sa témy týka, tak tam sa medze nekladú. Je efektívne, ak tam použijete niečo protikladné a tiež použijete veci, ktoré môžu mať viac významov.

Čo je pre vás ako kapelu komplexne pri skladaní piesní najdôležitejšie? Vášeň, prekračovanie hudobných hraníc, inšpirácia momentu?

Toto je veľmi zaujímavá otázka, pretože som o tom nikdy nepremýšľal. Vášeň je určite dôvod, prečo sme spolu tak dlho vydržali ako kapela. A popravde je to to, čo sme vždy robili a radi aj robíme. Vždy sa hráme s rifmi. Zvyčajne to robí jeden gitarista a náš bubeník. Tento kreatívny proces máme naozaj radi. Ohľadom prekračovania hudobných hraníc by som povedal, že to môže mať za následok nejakú nedosiahnuteľnú hudbu, haha. Ale my vždy skúšame nejako málo hudobne experimentovať – používame noty v nejakej určitej sekvencii a niekedy sa necháme ovplyvniť klasickou hudbou. Avšak som si istý, že v konečnom produkte si to ani väčšina ľudí nevšimne. A áno, inšpirácia momentom môže pomôcť pri vzniku nejakých skvelých nápadov. No zvyčajne tieto nápady zmeníme o týždeň neskôr, pretože sme až prehnane sebakritickí.

Aké sú plány DEAD HEAD do najbližšej budúcnosti?

Nuž, momentálne sme opäť v štúdiu kde pracujeme na vydaní pre rok 2023. Momentálne trvá asi osem mesiacov, kým sa vyrobí vinyl, takže ako kapela musíte myslieť veľmi dlho dopredu. Musíte si uvedomiť, že sme odovzdali konečný mix albumu „Slave Driver“ už v auguste 2021 a odvtedy sme dosť kreatívne naladení, keďže sa do kapely vrátil náš spevák Ralph. Naviac sa snažíme odohrať nejaké živé vystúpenia, aby nám pomohli s promovaním albumu. No mnoho hál je stále kompletne zarezervovaných, kvôli odloženým vystúpeniam za tie dva roky Covidu, takže odohrať vystúpenia je to o trochu ťažšie, než zvyčajne. Ale uvidíme, ako sa to vyvinie.

V hraní s kapelou a propagovaní nového albumu sa v súčasnosti dá len ťažko vyhnúť interakcii s ľuďmi, resp. s fanúšikmi. Koncerty a turné máte pravdepodobne naplánované. Uvidíme vás aj niekde v Slovenskej alebo Českej republike?

Ako som už spomenul, nemáme moc veľa vystúpení. A určite by sme radi odohrali nejaké aj u vás, avšak moc pozvánok na vystúpenia sme nedostali.

Apropo, máš nejaký konkrétny nezabudnuteľný zážitok, príhodu s fanúšikmi?

Vždy ma ohromí, keď vidím, ako nejaký fanúšik zdieľa na sociálnych sieťach, napr. na Facebooku, svoju kolekciu kapely DEAD HEAD. Len predstava toho, že ľudia majú všetky naše CDčká, je neuveriteľná. Ako iste chápete, nie sme KISS, haha. Naviac niekedy ľudia kvôli nám precestujú viac ako sto kilometrov. Tomu hovorím oddanosť kapele! Ľuďom, ktorí toto robia môžeme byť len a len vďační. A k tomu všetkému nám v minulosti niektorí ľudia dávali aj tričká, ktoré doma vlastnoručne nafarbili. To bolo skutočne skvelé!

Na koho alebo na čo si ako Holanďan najviac hrdý?

Musím sa priznať, že v deväťdesiatych rokoch som bol veľmi pyšný na holandskú metalovú scénu a že som bol jej súčasťou. Túto skúsenosť mi nikto nikdy nezoberie. Okrem toho asi k nikomu nejako moc nevzhliadam, a tým myslím hercov, osobnosti, politikov alebo čokoľvek iné. Avšak neznášam ľudí, čo si myslia, že sú viac než ostatní. Pamätajte, že všetci chodíme na záchod a aj všetci nakoniec umrieme rovnako.

Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa úspechov.

Tiež ďakujem a uvidíme, čo sa stane, až tento album vydáme!

EDUARD KOPRNA, preklad: BARBORA ŠOPOROVÁ