BONG-RA – Black Noise

V poslednej dobe dávam prednosť pokojnejším veciam, ale čas od času v týchto ťažkých časoch si treba pripomenúť, ako to bude vyzerať v pekle. Teda, čo tam budeme počuť. Nebude tam blackový škrekot, ale skôr neľudské strojové zvuky a škrípanie zubami. A takéto niečo nájdeme na tomto ťažkom počine. BONG-RA je jedným z mnohých projektov multiinštrumentalistu Jasona Köhnena. S týmto brutálnym kombom mám tú česť po prvý raz. Ale všetko musí byť prvý raz. Toto bude zložité nejako to zmysluplne zhodnotiť a asi ešte ťažšie popísať to, čo váš čaká. Jadro je industriál, ťažký hustý zvuk. Naliehavo a s mimoriadne vynaloženým úsilím sa vám snaží dostať do mozgu i duše. Všetko to graficky znázorňuje záhrobný obal. Ako komplexné dielo to celé vyznieva depresívne a to bol zrejme aj úmysel. U mňa padla otázka, či je to skôr muzika na náročnejšie večierky, alebo radšej jesenné večery so sebou samým. A ešte z toho vyplynie ďalšia a ešte náročnejšia otázka, či vás tá muzika obohatí, alebo len vystraší. Prvá skladba je krásny valivý hymnus plný strojových rytmov a továrenských „melodických“ hlukov. Do toho lahodné atmosférické echá v pozadí dotvárajú celkom apokalyptické výjavy. Podobne je na tom aj druhá skladba „Death#2“. A tu sa plynule dostávame k jadru problému a to, že ako znie album ako celok. Na prvý raz ohúri. Avšak skladby začínajú postupne splývať. Príliš sa podobajú a nesnažia sa vyjsť do popredia s nejakým silným momentom a vyviesť vás z rovnováhy. Postupujú jedna za druhou, následne klesá pomyslená kvalita a druhá polovica je taká skôr obyčajná. Možno s výnimkou „Bloodclot“, ktorá vás prenesie do trocha iných, zastretých dimenzií. Celé to má brutálny sound, ktorý na prvú ohromí, avšak po nejakých pár vypočutiach skôr už omrzí. Keby prvé dve skladby vyšli ako samostatný singel, možno by to takto bolo zaujímavejšie, ako ucelený súbor to až tak neopantá. Možno iba šokuje. Tým hlukom.

ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 3/5