CRADLE OF FILTH – The Screaming Of The Valkyries

„Skladby sú veľmi svieže, chytľavé a neumožňujú pozornosti z telať“. Toľko AI na odľahčenie. Ale nie, vie byť aj nápomocná a doba ide dopredu. CRADLE OF FILTH je už historicky pojem v rámci hudby ako takej, aj keď môžete mať na nich názor akýkoľvek, toto im už nevezmete. V zlatých deväťdesiatych, keď dosť často kolovali na nahratých kazetách, sa s nimi stretol každý, a už vtedy začala k nim akási averzia, že to nie je dostatočne true a je to vlastne hudba pre princezničky. V podstate nešlo mať neutrálny, či nezaujatý postoj. Ja som však mal hlavne od vypočutia „Vempire“ jasno. To album definovalo niečo ako filmový black metal, zhudobnený Dracula, či varovanie „nezabudni si dať cesnak pod posteľ“. Uverili ste v upíroch. Mini album, ktoré vzniklo z trucu a zjavilo jeden z najlepších vokálov v histórii. To, čo Dani tu predvádza, to je z iného sveta. Tieto nadšenia vlastne prišli pri každom albumu zhruba do obdobia „Damnation And A Day“, kde to prvý raz začalo pokrivkávať a odvtedy každé album bolo už skôr priemerné. Niektoré vyložene až priemerné, niektoré silnejšie s viac svetlými momentmi. No a pozrieme sa na to s čím prichádzajú dnes. Ono kapela takéhoto rangu nedokáže prísť s vyložene slabým albumom, toho sa nemusíme obávať. Ale vzhľadom na históriu, vždy dúfame, že opäť prídu s niečím prevratným. Bol som na nich kuknúť aj naživo a sú v mimoriadne dobrej koncertnej forme. Kritika na toto album má dobré ohlasy, ale niekedy mám pocit, že to sa deje pri každej novinke. Mne príde ako prirodzené pokračovanie smeru nastaveného posledných desať rokov. Idú si to svoje, album príliš neprekvapuje, nie je sklamaním. Je dobré, skladby sú kvalitné, skôr pôsobí súdržne ako celok. Možno to je troška slabinou absencia nejakého hitu, jediná silná pieseň, ktorá vyčnieva je podľa mňa tretia „The Trinity Of Shadows“. Takže ak to zosumarizujem, kvalitné album s výbornými hráčskymi zručnosťami a špičkovou produkciou, oproti deväťdesiatkam troška pokrivkáva skladateľsky. A mohli by sa aj pohrať s videoklipmi, sú už také otrepané. Takže prekvapenie sa nakoniec asi nekoná, no dobré album. Naživo sú ale stále fantastickí.

ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 3/5