Metal pod hradom 2026 (vol. 3) – INFERNO, DEPRESY, INFER, HOLOTROPIC – Klub Lúč, Trenčín 16.05.2026
Trenčín tento rok žije kultúrou. Je európske hlavné mesto kultúry a je logické, že kultúra bez metalu nie je kultúra. Metal pod hradom má už nejakú tradíciu, tento rok po tretí raz. Priznám sa ja prvý a zároveň je to aj moja prvá návšteva klubu Lúč. Skôr ako bežný klub je to nezávislé kultúrne centrum, kde sa organizujú rôzne akcie a podujatia, ale môžete si tu aj dať nejaký ten drink.
Čo nás tu lákalo, je samozrejme obsadenie. Samotný deň sme prešpekulovali ako výlet, v rámci ktorého sme si prešli námestie, obzreli synagógu, prešli hrad a objavili veľmi pekný kostol Narodenia Panny Márie pod hradom. Možno to nie je veľmi metalové, ale nás tieto pamiatky fascinujú. Potom, keď sa približoval čas začiatku, tak sme sa vybrali na miesto činu. Ide o pekné priestory, očividne ideálne na hudobné akcie, ale dá sa tam robiť čokoľvek. Akosi mi sedel. Atmosférou, útulnosťou, priestorom, ktorý nebol ani obrovský, ani maličký, bol tak akurát. Našli sme solídny flek a čakali. A bolo načo.
Prví začali pre mňa neznámi HOLOTROPIC. Na začiatok to bolo fajn zahájenie. Svojské predstavenie plné extrémneho metalu s progresívnym nádychom. Hudobníci plní energie a elánu. Celkom to ubehlo a rozohrialo. INFER troška dlhšie zvučili, ale tešil som sa. Ich albumy sú výborné, minimálne v kontexte našej scény, ich death/black má solídny náboj. A tieto pekelné víchrice si vždy rád užívam naživo. A nesklamali. Zabíjali. Tento druh death metalu šmrcnutého blackom mám strašne rád naživo. Hlavne keď kapela sound zbrutalizuje a v tomto INFER nesklamali.
Nasledujúci DEPRESY sú svojím spôsobom už kult. A vlastne sú tu doma. Prvý raz som sa s ich tvorbou zoznámil už na strednej, čo je nejakých 25 rokov dozadu a odvtedy mám pre nich zvláštnu slabosť. Videl som ich už naživo viackrát, naposledy v Jablunkove a treba povedať, že už vtedy mi prišli, že sú vo fantastickej koncertnej forme a potvrdili to aj teraz. Jednoducho majú teraz skvelú fazónu. Nechýbala vydarená hitová a mocne chytľavá „Escapism“, ktorá je riadna stávka na istotu. Toto teda riadne rýchlo ubehlo a celkom ma uchvátilo nadšenie.
No a dostávame sa k zlatému vrcholu večera. INFERNO je jedno z najfascinujúcejších zoskupení a skôr sa to dá nazvať takým multi-projektom k astrálnemu poznaniu. Kapela už nabrala svetový formát i zvuk, celé to poňatie hudby je aj na mňa príliš zložité a stretol som sa niekedy v okolí s nie príliš kladným pohľadom na ich tvorbu. Hlavne pre tú zmenu. Ja však popíšem, čo som videl, čo som cítil, tu a teraz. Bude to až príliš subjektívne. Ich predstavenie vo mne vyvoláva synestéziu, pretože čo vidím, je filozoficko-audiovizuálna performácia či imersívne atmosférické divadlo. Ich hudba sa dostala do zvláštnych dimenzií, kde (ne)systematicky kombinujú alternatívnu filozofiu v lyrike, kozmickú atmosféru počas hudobného prednesu a práve tá hudobná zložka je najviac diskutovaná a vyvoláva ostré dišputy. Akoby zhudobnili hviezdny prach. Mohutné atmosférické hradby valivých melódií a tónov, ktoré často snažia sa vymámiť z harmonickosti a naopak radšej sa rozťahujú do priestoru a chaosu. Lídra Adramelecha som kedysi stretol na koncerte SWANS, a tak aj toto môže čo-to napovedať. Kapela sa od black metalu vzďaľuje, ale stále je to jedna z najsilnejších súčastí výsledného diela, ale určite tu cítiť po formálnej stránke aj už spomenutých SWANS, napríklad pre ten ich dnešný noise náboj. A môj skromný názor je, že možno tam počuť aj raubírov okolo Cold Meat Industry, prípadne tie šialené kozmické výjavy LUSTMORD. Mnoho sme na koncerte dostali a ja som bol neskutočne uchvátený z tejto kozmickej opery. Bol to úžasný večer štyroch veľmi silných kapiel.
Text, foto: ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK
Foto: VLADIMÍR „VLAD“ KOŽÁK
