DRUDKH – Shadow Play

Aj napriek ťažkým časom pre ich rodnú zem a pre nich samotných je dobrou správou, že prišli s novým albumom, už s úctyhodným číslom trinásť v poradí. Partia okolo Romana Saenka je mimoriadne plodná, konzistentne vydáva albumy, ktoré prechádzajú určitým vývojom, ale majú jedno spoločné a to, že vždy sú zárukou určitej kvality. Síce sú už preč burzumovsky načuchnuté prvotiny, či artrockové, ba až progresívne momenty v období svojského, ale úchvatného „Estrangement“ či „Microcosmos“. Čo však všetky nahrávky spája je neopakovateľná atmosféra a nie inak je to aj tentoraz. Nie je úplne typické začínať sedem minútovou inštrumentálkou a pri prvom vypočutí som troška krútil hlavou, či je to úplne ideálna voľba. Ale to je problém asi všetkých dosiek DRUDKH, tá nahrávka potrebuje čas. Teraz sa mi už tie gitarové čačky páčia. Klasická chrastivá, ale pekne čitateľná gitara predstavuje melancholické tóny a pretkáva ju akustická opakujúca sa vložka, ktorá vyvstáva akýsi decentný monument a nakoniec je to krásne otvorenie. Apropo melanchólia. To je asi najvýstižnejšie slovo, ktoré sa spája s vyznením DRUDKH. Aj napriek výrazne čistejšej produkcii oproti začiatkom, stále tu bádať určitý náznak zahmlenia, zakalenia, čo sa pretaví do akejsi živej, prírodnej poetiky. Tóny, ktoré tu počujete, sú akoby stvorené, aby imitovali zvukomaľbu lesa, krajiny, veľkých i malých svetov. Akoby ste sa prechádzali nedotknutou neznámou krajinou, veľkou, pestrofarebnou a nakoniec zastali na vrcholkoch a pozerali okolie a dotkli sa neba. Jedna z mála kapiel, ktorá môže hrdo niesť odkaz heathen metalu, presne toho, ktorý bol definovaný na „Hammerheart“, aj keď tomu dali svoj vlastný výraz a miestami rockový fíling. Taká „April“ je desať minút vlastne jeden nosný, mimoriadne silný motív s valivými obmenami, ale nedokáže nudiť. Ďalším fragmentom ich tvorby je pestrosť a krása v obaloch. Prakticky aj teraz vyrukovali s veľmi prekrásnou maľbou a v tomto sú konzistentní. Vždy ide o veľmi podarený motív či obraz. Takže aj teraz musím konštatovať, že „Shadow Play“ je veľmi pekne spracovaná doska vo všetkých ohľadoch.

ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 4/5