FRAYLE – Heretics & Lullabies

Tlejúce zvyšky leta pomaly dohoreli v éterickej, temnej reinterpretácii kapely, ktorá svojim novým albumom predstavuje dôstojnú rozlúčku s týmto ročným obdobím. Americká formácia FRAYLE sa počas posledných rokov vyprofilovala ako jedno z najzaujímavejších hudobných telies na pomedzí doom metalu, gotiky a rituálnej estetiky. V roku 2017 ju v Clevelande založili gitarista Sean Bilovecky a speváčka Gwyn Strang. FRAYLE vyšli z relatívne kompaktného portfólia, ktorého základom sú EP „The White Witch“ (2018), ktoré na vinyle vydalo vydavateľstvo Lay Bare Recordings. Po tejto nahrávke nasledovali dva plnohodnotné albumy „1692“ (2020) a „Skin & Sorrow“ (2022). Bolo len otázkou času, kedy podpíšu zmluvu s niektorým z väčších metalových vydavateľstiev. Ich nový album „Heretics & Lullabies“ vyšiel 10. októbra 2025 pod hlavičkou Napalm Records. Album majstrovsky kombinuje doom metal, post-metal a atmosférický alt-rock, čím zdokonaľuje zvuk, ktorý je zároveň ťažký aj elegantný. Vytvára atmosféru niekde medzi rituálom a snovým stavom. Vokál Gwyn Strang zostáva ústredným bodom celej nahrávky. Krehký, zasnený, akoby nahratý niekde medzi sviečkami a tieňmi minulosti. V skladbách ako „Walking Wounded“ či „Souvenirs Of Your Betrayal“ jej hlas prepláva cez ťažké vrstvy gitár ako chladný dych, ktorý znie skôr ako spomienka než výkrik. Zvukový inžinier Aaron Chaparian (BLEEDING THROUGH, HARM’S WAY) produkčne posúva kapelu o úroveň vyššie. Zabezpečil vyvážený a priehľadný mix, kde majú priestor nielen gitarové steny, ale aj ambientné pozadie a vrstvené vokálne textúry. Zvuk je hmotný, ale nikdy nezahlcuje. Dodal čistotu zvuku bez toho, aby potlačil jeho surovosť. Textovo sa „Heretics & Lullabies“ pohybuje v známom teritóriu. Gwyn rozpráva príbehy o zlomenom srdci, hneve, pokrytectve a odhodlaní, žiada publikum o empatiu a následne inšpiruje k zraniteľnosti. Texty si zachovávajú abstraktnosť, čo podporuje ich univerzálny a introspektívny charakter. Skladby „Heretic“ a „Boo“ (s hosťujúcim vokálom Jasona Popsona z MUSHROOMHEAD) patria medzi najvýraznejšie momenty albumu. Sú temné, no pulzujúce vlastnou energiou. „Heretic“ má potenciál stať sa koncertným favoritom. Je to rytmická skladba so silným refrénom, ktorá zároveň nestráca mysterióznu atmosféru. Pracuje s obrazom vyobcovania a duchovného odcudzenia, no bez explicitných náboženských referencií. Cover „Summertime Sadness“ od Lany Del Rey je odvážny výber, no FRAYLE z nej urobili celkom výnimočnú záležitosť. Konkrétne doomovú pohrebnú pieseň, kde pôvodná popová estetika mizne v hustom opare skľúčenosti. Zaradenie tejto piesne do playlistu môže osloviť aj širšie publikum, mimo tradičných fanúšikov metalového žánru. Záverečná „Only Just Once“ pôsobí ako meditácia, pomalé doznievanie, ktoré necháva priestor na reflexiu. Celý album si drží vysoký technický a kompozičný štandard. Napriek tomu môže niektorým poslucháčom pôsobiť monotónne, najmä ak nie sú zvyknutí na pomalšie tempo a minimalizmus doomového žánru. Nahrávka si vyžaduje sústredený posluch a citlivosť na atmosférické nuansy. FRALYE sa s „Heretics & Lullabies“ podarilo vytvoriť dielo, ktoré znie ako soundtrack k rozkladu, no zároveň poskytuje zvláštny druh útechy. Nie sú to uspávanky pre deti. Sú to piesne pre tých, ktorí v noci nespia. Horúci kandidát na album roka v hard & heavy kategórii. Ak si FRAYLE udržia svoju umeleckú integritu, budú otvorení experimentovaniu a zároveň nezabudnú na silu svojej atmosféry a hlase Gwyn Strang, majú potenciál stať sa ikonickým menom alternatívnej metalovej hudby 21. storočia. Nepôjde možno o mainstreamový úspech, ale môžu byť rešpektovaní ako istý druh umeleckého kultu, podobne ako Chelsea Wolfe alebo FEVER RAY, s oddaným fanúšikovským zázemím a vplyvom naprieč scénami.

EDUARD KOPRNA, hodnotenie 5/5