…AND OCEANS – The Regeneration Itinerary

Toto je tak dospelá doska. A tak zaujímavá. …AND OCENS som zachytil v začiatku kariéry a hrali vtedy pomerne módny a vtedy všeobecne rozšírený symfonický black metal. Neboli pre mňa ničím výnimočným, nejako mi neutkveli ani v pamäti a neskôr som ich stratil z dohľadu. A odvtedy ubehlo hodne času a aj tvorba sa troška transformovala. Kým teda prvé obdobie kapely bolo v znamení už spomenutého symfonického black metalu, ich „návrat“ okolo roku 2019 bol v znamení skôr industriálneho black metalu. Aj tak ale mám pocit, že tie dve predchádzajúce nahrávky nemajú takú tú vnútornú silu to rozbiť. Až teraz prichádzajú s novinkou, ktorá mi príde výraznejšie na vyššej úrovni. Je taká vyzretejšia, vyhratejšia a pestrejšia. „The Regeneration Itinerary“ akoby plávalo do vôd nemeckých kapiel typu NAGELFAR, či neskôr THE RUINS OF BEVERAST. Nie hudobne, ale filozoficky. Oprostia sa od klišé, skladby nemajú pevnú štruktúru, sú variabilné a bohaté na prostriedky. Výrazne si budujú svoju tvár a znejú originálne. Slobodný black metal s umeleckým nádychom. Možno preháňam, ale niečo tu a teraz …AND OCEANS majú do seba. Možno sú ešte niekde na polceste, ale tá cesta je asi správna. Hneď prvá skladba je netypická svojou štruktúrou, kde vás v strede prekvapí elektro vsuvka. Celé to má taký industriálny nádych. Nie je to vyložene prešpikované elektronikou, i keď klávesy tu majú mimoriadne silné slovo, ale má to taký chladný kozmický nádych. Nájdeme tu mnoho rôznych odbočení do rôznych žánrov, ale povedal by som, že jadro spočíva stále v black metale. Druhá skladba zasa má v sebe chytľavý inštrumentálny náboj. A tretia je jedným z vrcholov, kde absolútne absentuje nejaká sloha-refrén, ale ide sa pekne podľa veršov, aby nakoniec fantasticky gradovala bolestnými ukričanými spevmi. Grandiózna hymna. Podobný vrchol je ôsma „I Am Coin, I Am Two“, neskutočne mocná a magická záležitosť, kde som započul ozveny HECATE ENTHRONED a ich prevratného eposu „Redimus“. Inak táto kapela mi chvíľami prebehla mysľou pri počúvaní. Niežeby hrali úplne ako oni, ale určitý prístup k hraniu by sa mohol zazdať aj podobným. Kolekcia skladieb takto ubehne a nemôžem sa zbaviť dobrého pocitu. Ako celok to pôsobí mimoriadne dobre a sympaticky. Taká dospelá hudba.

ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 4/5