TÖRR mám rád a hlavne to obdobie s Vlastom Henychom. „Chcípni o kus dál“ je úplný klenot, niečo má do seba aj „Morituri Te Salutant“ a za ich najlepší počin považujem „Tanec svatýho Víta“, ktorý doslova uctievam. Viem, že som s týmto „mimo“, ale nemôžem si pomôcť. Je to sprosté, úderné a hlavne chytľavé. A nebáli sa vtedy. Preto bolo jasné, že sa musím ísť kuknúť. Jediný problém bol, že sa to konalo v nedeľu, takže kvôli robote sa nedá moc nocovať. A práve prvé odhady začiatku koncertu boli nepriaznivé. Očakával som, že sa začne relatívne neskoro, ale nakoniec sa to posunulo na priaznivejší čas, a dalo sa to nakoniec zvládnuť.
Vláčik troška meškal, preto keď som dorazil, tak predkapela MINDBENDER už hrala. Bolo to príjemné, energetické vystúpenie. Hrali taký mix žánrov, crossover, metal, bolo to celkom groove. Na začiatok dobré.
HENYCH 666 prišli vo veľmi dobrej forme. Komunikácia s publikom bola na výbornú, a tak sa aj komentovali jednotlivé skladby, ktoré sa hrali. Celý set bol perfektne zložený. Hralo sa aj z tohto projektu, aj z jednotlivých albumov TÖRR. Celé to bolo postupne poskladané ako prierez kariérou, Vlasta Henych aj vždy čo-to povedal ku každej skladbe. V podstate sa išlo od najstarších, i keď niekde to bolo prehodené, ale účel prehrať všetko podstatné, čo nahral vo svojej kariére, bol naplnený. Celé to bolo fantastické, ale ja by som vyzdvihol dva vrcholy, pre mňa dva veľmi silné zážitky, a to dobre podanú „Morituri Te Salutant“ a vrchol večera v podaní epickej „Chcípni o kus dál“, čo bola už nirvána. Koniec som kvôli spojom musel useknúť, takže asi posledné dve skladby som už nevidel, ale nedalo sa inak. Ale nepredpokladám, že by nakoniec niečo zahrali z „Tanec svatýho Víta“, takže na tento album ako jediný nedošlo. Inak sme počuli vlastne všetko podstatné. Snáď ich ešte uvidím takto v plnej paráde.
Na záver bulvárne okienko. V distre som si kúpil originál kazetu, prvé vydanie práve toho nedoceneného veľdiela. Aj keď CD už mám, kazete sa nedalo odolať.
ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK
