THERION je svojim spôsobom jedna z mojich srdcových kapiel. Ale ako to zvyčajne býva, nie všetko musí byť také jednoduché a podobne je to aj s mojim vzťahom k celej ich diskografii. Mám začiatky na kazetách. „Beyond Sanctorum“, „Symphony Masses – Ho Drakon Ho Megas“ a hlavne mýtická „Lepaca Kliffoth“ sú kultovými záležitosťami. Obdobie „Vovin“, „Crowning Of Atlantis“ a „Deggial“ považujem za ich zlaté obdobie, kde všetky tieto vydané veci sú klenotmi. Špeciálny vzťah mám k „A’arab Zaraq – Lucid Dreaming“, ktorá je náležite pestrá a hlavne sa tam vyriadil hosťujúci mág Dan Swanö. Avšak prvé pochybnosti prišli s „Gothic Kabbalah“, kde som mal pocit, že už akosi je z toho taká až príliš ľudová záležitosť a akási vážnosť sa stráca. Ďalšie albumy už len klesali na kvalite a prišli mi skôr ako nejaká vidiecka zábava (bez urážky) ako kedysi kultové metalové teleso. Ale poznáte určite ten pocit, že aj keď už kapela vás novinkami toľko neoslovuje, stále ste zvedaví, s čím novým prídu. Síce to vypočujete, poviete si „ok“ a už sa k tomu veľmi nevrátite, ale tá láska je tam stále (podobný prípad DARKTHRONE). O to zaujímavejšia je táto živá záležitosť, kde som zvedavý hlavne na to, v akej forme je kapela a na samotný výber skladieb. Ide teda o zachytenie vystúpenia v Mexico City Arena z roku 2024. Kapele to ide naživo náramne, to bez pochýb. Veď sú to už skúsení muzikanti, takže ak pôjdete na ich koncert, tak dostanete pravdepodobne kvalitný výkon. Tam si nemyslím, že bude problém. Skladby sú podané kvalitne. Orchester vkusne dopĺňa kapelu a nepôsobí ustráchane ani dominantne, tak akurát. Spevy sú nádherné. Čo je tak troška problém, a čo som spomínal vyššie, novšia tvorba. Práve na setliste cítiť, ktoré skladby sú zo zlatého obdobia a ktoré sú novšie. Dosť sa čerpalo práve z prelomu tisícročia a tie pôsobia fantasticky, avšak novšie už sú rozpačitejšie a hlavne pre mňa také uťahanejšie. Akoby v nich chýbal akýsi vnútorný náboj a potrebovali by pokropiť živou vodou. Naopak prvá „Blood Of Kingu“ zaujala a už tretia v poradí, „Birth Of Venus Of Illegitima“, bola vrcholom. Táto pieseň je unikát a dopadla fantasticky. Pristavím sa ešte k jednotlivým najpozitívnejším momentom. Rozhodne prekvapili s „Via Nocturna“ z kontroverzného „Deggial“. „Draconian Trilogy“ predviedla nadčasovosť rituálu zvaného „Vovin“. Drak. „Ginnungagap“ s výraznými gitarami sa náramne podarila a je ďalším z vrcholov koncertného večera. Pri „Lemuria“ nastali vokálne orgie. Samozrejme, nakoniec muselo zaznieť „To Mega Therion“. Práve z obdobia pred „Theli“ nehrali nič, ale to sa akosi už nedá očakávať. I keď niektoré skladby z „Lepaca Kliffoth“ by možno zrovnali dané miesto so zemou. Takže na záver to zhodnotím tak, že ide obstojný koncertný album. A teda aj keď nová tvorba ma necháva chladným, ak by sa niekde v okolí konal koncert, tak nie je o čom.
ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 3,5/5
