On je chlapík, ktorý kryl chrbát menám ako BORKNAGAR, IHSAHN, VINTERSORG, alebo TESTAMENT, ona bola desať rokov hlasom TRISTANIE. Teraz Asgeir Mickelson a Vibeke Stene spojili svoj hudobný potenciál do skupiny VEIL OF SECRETS. Koncom roka 2020 im vyšiel debutový album „Dead Poetry” plný poctivého doom metalu 90-tych rokov. Na rozhovor sa nechali zlákať obaja aktéri.
Gratulujem k vydaniu „Dead Poetry“. Ak mám správne informácie, album ste mali hotový už pár rokov, len sa vám komplikovalo jeho vydanie. Čo spôsobilo toto oneskorenie?
Asgeir: Ďakujeme. Až na nejaké menšie detaily sme väčšinu mixu dokončili už pred dva a pol rokmi. Prekonávanie malých prekážok nám trvalo trochu dlhšie, ale aspoň mastering, obal, dizajn a fotenie sme spravili dosť rýchlo. S finálnym výsledkom sme spokojní a teraz už len čakáme na limitovanú vinylovú edíciu, ktorá vyjde v počte 300 kusov. Jej výroba sa trochu oneskorila kvôli korone.
Keďže skladby na debute vznikli už dosť dávno, máte k nim stále blízko? Nie ste hlavami dnes už niekde inde?
Asgeir: Skladanie hudby je ako vytváranie umenia – je to ako nová forma života. Každý riff a každá melódia zostane navždy tvoja, vzbudzuje v tebe špecifický pocit a spomienku. Mohol by som to porovnať so sledovaním, ako rastie tvoje dieťa. Na jednej strane je to rovnaké ako predtým, ale zároveň s plynúcim časom sa mení.
Pre mňa je „Dead Poetry“ sviežou pripomienkou 90.rokov. Nemyslím to v zlom, je to hutný album, ktorý dodržiava pravidlá doom metalu bez akejkoľvek potreby experimentovať, a to sa mi páči. Neboli ste v pokušení trochu vybočiť zo zaužívaných koľají a prekročiť hranice doom metalu?
Vibeke: Spravili sme to, čo máme radi, čo nás teší, čo sme chceli a čo sme potrebovali. Cieľom nie je prekonávať hranice, ale držať sa prirodzeného zvuku, ktorý v nás vzbudzuje špeciálne vibrácie.
Asgeir: Najstarší riff na tomto albume je ešte z roku 1990, takže nie si tak ďaleko od pravdy. Podľa mňa existujú len dva ozajstné doommetalové albumy „Epicus…“ a „Nightfall“ od CANDLEMASS a ja som sa pri skladaní riffov pre tento album inšpiroval práve nimi. Potrebovali sme growling, aby sme správne vyjadrili texty a zároveň nám príde správne, že sme použili aj husle, aby bol album kompletný.
Zdá sa, že ste si hudobne sadli. Čím to je?
Vibeke: Myslím, že hudobne sa navzájom napĺňame. Naše hudobné štartovacie čiary, resp. hudobná minulosť je úplne iná, ale našli sme spoločný základ, kde sa naša vnútorná hudba pretína a dopĺňa. Aby sme mohli spolu zdieľať hudbu a tvoriť, potrebujeme veriť jeden druhému a prejavovať obdiv k tomu druhému a jeho nápadom. Našli sme si spôsob, ako sa toho držať a ako to zvýrazniť.
Vaša skupina je duo, no k spolupráci ste prizvali aj Erlinga Malma a Sareetu. Aký to bol pocit nechať ich zasiahnuť do vašej hudby? Cítili ste vzrušenie, zraniteľnosť,…?
Vibeke: Boli sme pyšní, že im môžeme odprezentovať našu hudbu a ešte pyšnejší sme boli, keď k nej pridali svoje nápady. Mali sme jasnú predstavu, čo potrebujeme a ako by to malo znieť. S oboma sme strávili veľmi pekné kreatívne chvíle.
Váš prvý spoločný pokus o spoluprácu sa viaže k projektu GOD OF ATHEISTS, nepodarilo sa mi však zistiť ďalšie informácie. Vydali ste nakoniec album?
Asgeir: Projekt GOD OF ATHEISTS už nejaký čas hibernuje, aby sme sa mohli sústrediť na debut VEIL OF SECRETS. Atheists je projekt a Secrets je skupina, takže priority sú jasné. Stále čakám na posledných päť basgitarových trackov, aby sme sa mohli pustiť do mixu. Dúfam, že tento rok sa to podarí dokončiť a album vyjde ešte pred ďalším albumom VEIL OF SECRETS.
Vibeke, ak sa nemýlim, jedným z dôvodov, prečo si opustila TRISTANIU bolo, že ti nevyhovovalo ďalšie smerovanie skupiny. „Illumination“ išlo dosť inými smerom ako dovtedajšie albumy a predpokladám, že to vyžadovalo aj iný prístup k spevu od teba. Aj keď tvoje operné polohy znejú výborne, ešte viac sa mi páčiš v nižších polohách, ktoré kde-tu predvádzaš aj v „Bryd“ alebo „Meson“. Čo ti najviac vyhovuje?
Vibeke: Preferujem mezzo/alt polohy. Tam sa viem najviac uvoľniť a tým pádom mám aj viac slobody vyjadriť sa tak, ako chcem. Preto je pre mňa veľmi dobré, že si môžem vokály tvoriť sama. V deň, keď sa vrátim na pódium, si nebudem robiť žiadne starosti, či dokážem podať dobrý výkon alebo nie. Na hlas ako hudobný nástroj veľmi zle vplýva stres. Tiež sa mení s vekom a hormonálnymi zmenami a ja som sa naučila s tým pracovať. Oveľa lepšie sa prezentuje hudba, keď vieš, že si môžeš veriť.
Čo si robila počas tých rokov mimo scény? Už dávno pred rokom 2020 a možno aj predtým, ako ťa zlákal Asgeir, som zachytila správy o tvojom návrate.
Vibeke: Kým sme s Asgeirom nezačali spolupracovať na VEIL OF SECRETS, nič som osobne nezverejňovala. Trvalo nám to trochu dlhšie, keďže som sa venovala aj rodine a práci. Väčšinu času trávim s deťmi a učím na základnej škole. Tiež mám čas na čítanie a záhradníčenie, ktoré milujem.
Tvoje deti sú už vo veku, kedy dokážu vnímať, že ich mama si urobila celkom slušné meno v metale. Čo na to hovoria?
Vibeke: Moje deti nevenujú veľkú pozornosť môjmu umeleckému životu. Sú stále malé a pre ne som len „mama“, a je to výborný pocit. Samozrejme vyrastajú so spevom a hudbou, a to je jeden z najväčších darov, ktoré im môžem dať. Dúfam, že im prinesie pohodu, potešenie aj odvahu v ich živote.
Asgeir, o tebe viem, že patríš medzi zakladateľov časopisu Scream a písal si aj recenzie. Niektorí hudobníci sú dosť citliví na kritiku svojej práce. Ako si pristupoval k recenziám albumov, ktoré ťa nenadchli?
Asgeir: Och, ja som prestal písať pre tento magazín asi pred dvadsiatimi rokmi, lebo som stratil záujem o hudbu, ale môžem ti povedať, aké je to z tej druhej strany, keď si hudobník a čelíš zlým recenziám. Ak nevieš zniesť negatívnu spätnú väzbu, tak by si ani nič nemal vydať, pretože zlé reakcie PRÍDU a je jedno, aká výborná je tvoja hudba. Nemám problém s negatívnymi recenziami, kým sú dobre napísané a recenzent sa zjavne vyzná v žánri a poskytne konštruktívnu kritiku. Moja prvá myšlienka, keď čítam zle napísanú recenziu s divnými porovnaniami (s NIGHTWISH, atď.) je, že šéfredaktor mal zjavne dať ten album recenzovať niekomu inému. Je hanba, že jediná šanca na recenziu v nejakom médiu sa premrhá, ak recenzent netuší, o čom hovorí. Recenzie by nemali písať ani tí, ktorí nevenovali dostatočný čas počúvaniu albumu. Album si musíš vypočuť aspoň päťkrát, aby si ho mohol profesionálne posúdiť.
Ďalšou témou sú rozhovory. Aj keď veľa hudobníkov hovorí, že s nimi nemá problém, lebo je to súčasť ich práce, musí byť otravné odpovedať stále na tie isté otázky. Ty ako človek, ktorý to zažil z oboch strán, máš recept na rozhovor, ktorý nie je nuda pre hudobníka?
Asgeir: Mal som to šťastie, že takmer každá skupina, v ktorej som bol, ma ušetrila od rozhovorov. Samozrejme, čím väčšia skupina, tým viac rozhovorov a VEIL OF SECRETS je úplne nová skupina, ktorá ešte nevzbudila taký veľký záujem, takže som stále v stave, keď mi nerobí problém poskytovať rozhovory. Nezabúdaj, že táto hudba je pre mňa miliónkrát dôležitejšia ako hudba akejkoľvek inej skupiny, v ktorej som bol, a to tiež robí veľa.
Vnímam ťa ako chlapíka na všetko. Si hudobník, pôsobil si v časopise, robíš grafiku, máš nahrávacie štúdio, organizuješ hudobný festival,… Aké ďalšie oblasti chceš v budúcnosti prebádať?
Asgeir: Štúdio sme postavili minulé leto a teraz tam chceme namontovať všetko vybavenie a začať s aranžovaním materiálu pre ďalší album. Chcem tiež dokončiť album GOD OF ATHEISTS. A ktovie, kedy budem schopný konečne dokončiť nahrávanie a vydať svoj thrashmetalový album. Okrem toho som zvedavý, či dokážem nakrútiť a spraviť hudobný klip. Mám kopu nápadov, ktoré chcem vyskúšať.
Na albume hráš na basgitare, bicích aj gitare. Zdá sa, že si vo veľa veciach vystačíš sám. Vyhovuje ti takáto samostatnosť, že ti nikto zvonku do toho nekecá?
Asgeir: Áno, úplne. Pravda je, že ja nie som bubeník, ale som priemerný gitarista, haha! SKUTOČNÁ sranda je písať skladby. Všetko ostatné je pre mňa druhoradé. V 80. rokoch som vyrastal na KISS a IRON MAIDEN, potom som začal počúvať thrash a doom metal, takže tam sa moja hudobná duša cíti najprirodzenejšie, keď skladám riffy.
Keďže sa vám vydanie debutu „Dead Poetry“ oneskorilo, možno ste medzitým začali pracovať na novej hudbe. Aká je ďalšia budúcnosť?
Vibeke: Máme materiál na nové kompozície a tešíme sa na to, keď na nich začneme pracovať v štúdiu.
Asgeir: Väčšinu základu na nový album som už napísal, len to ešte musíme nejako dať dokopy a popracovať na aranžmánoch. Teraz, keď už sme si našli spôsob, akým pracovať, písanie a dokončenie ďalšieho albumu nám pôjde rýchlejšie. Budeme pokračovať v skladaní toho, čo sa nám páči, takže to isto bude v štýle „Dead Poetry“. Vibeke: A medzitým budeme dúfať, že „Dead Poetry“ si nájde svojich poslucháčov a prinesie im pohodu a radosť. Samozrejme, tešíme sa aj na obdobie, keď sa budeme môcť začať pripravovať na koncerty.
Barbora Stuchlíková
