PENITENCE ONIRIQUE – Nature Morte

Francúzi si potrpia na určitú formu umeleckej okázalosti a veci vychádzajúce pod záštitou vydavateľskej firmy LADLO sú toho dôkazom. Dokonalou ukážkou spojenia formy a obsahu je aj nový album hermétov PENITENCE ONIRIQUE (ďalej PO). Obálka, na ktorej je niečo ako tŕňová koruna plná uvädnutých kvetov a listov podliehajúcich rozkladu v spojení z názvom albumu a hudbou vypálenou v drážkach CD je jasným signálom, toho s čím má poslucháč do činenia. Ambientne-orchestrálne intro / prvý track albumu a vás zmetie tsunami blastbeatových bicích a vírivých gitár zastretých masívnou klávesovou oponou. Z prvých sluchových vnemov môžete nadobudnúť pocit, že hudobne sa PO pohybujú v teritóriu ktoré svojho času označili dekadenti ANOREXIA NERVOSA či krvosajovia CRADLE OF FILTH a možno ani nebudete ďaleko od pravdy. Sú tu však isté rozdiely, ktoré robia hudbu PENITENCE ONIRIQUE osobitejšou a zaujímavejšou. V prvom rade je to výrazný doom metalový opar vznášajúci sa nad hudbou na „Nature Morte“ ako čierny mrak a to aj napriek zúrivej rýchlosti väčšiny skladieb. V druhom rade PO nevládnu takou zvukovou brutalitou ako ich krajania ANOREXIA NERVOSA a ani nie sú tak teatrálne „strašidelný“ ako CRADLE OF FILTH. Ich doménou sú dráždivé gitarové melódie vystupujúce na hladinu v každej piesni a neprepočuteľný zvuk klávesových nástrojov. Silnú auru ostrovného doom metalu má aj eponimná tretia skladba, výrazná melodičnosť zostáva, smútok a zmar vládne, k záveru však prichádza zrýchlenie a finále je priam monumentálne. Interesantne pôsobí chmurná inštrumentálka pre basgitaru a klávesy „Lama Sabachtani“ plná osudových tónov tisnúcich slzy do očí. No hneď v nasledujúcich dvoch piesňach blastbeaty znovu ničia svet na prach a pocitu, že ste práve videli svoj posledný západ slnka sa už nikdy nezbavíte. Záver albumu obstaráva skoro desať minútová doom tryzna „Les Indiférenciés“ plná ťaživých tónov a zádušnej melodiky a vy sa musíte rozhodnúť – smrť, alebo si to pustím odznovu.

DUŠAN KMEŤ, hodnotenie: 4,8/5